Články

Sťažovateľky sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva po tom, čo im lotyšské orgány odmietli povoliť verejné zhromaždenie. Prvá sťažovateľka plánovala zorganizovať pochod na podporu ruskej komunity a školstva, zatiaľ čo druhá sťažovateľka chcela pred ukrajinským veľvyslanectvom vyzvať na ukončenie vojny na východnej Ukrajine. Mestská rada Rigy tieto podujatia zakázala s odkazom na správy Bezpečnostnej polície, ktoré varovali pred rizikom verejného nepokoja, možným šírením nenávistných alebo separatistických myšlienok a ohrozením demokratického poriadku v kontexte napätej medzinárodnej situácie po anexii Krymu. Sťažovateľky napadli tieto rozhodnutia na súdoch, no bez úspechu. Tvrdili, že došlo k porušeniu ich práv na slobodu prejavu a zhromažďovania podľa článkov 10 a 11 Dohovoru.

Prokuratúra napadla na súde VZN, ktorým mesto upravilo podmienky tzv. voľných pouličných aktivít, ako sú hudobné, tanečné či výtvarné prejavy na verejnosti. Tvrdila, že obec týmto nariadením prekročila svoju právomoc, pretože zasiahla do oblasti už upravenej zákonom o verejných kultúrnych podujatiach. Podľa názoru prokuratúry tak došlo k nezákonnej regulácii, ktorá mohla obchádzať alebo dopĺňať zákonnú úpravu. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že predmetné VZN sa nevzťahuje na kultúrne podujatia podľa zákona, ale výlučne na neorganizované a nekomerčné aktivity jednotlivcov, ktoré nie sú spojené so vstupným a nespĺňajú znaky verejného podujatia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil.

Právnická osoba konajúca na účet Spolkového úradu v Nemecku uskutočnila verejné obstarávanie. Po uskutočnení verejného obstarávania, uzatvoril kupujúci kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku. Miestny orgán však odmietol schváliť tento prevod s odôvodnením, že dohodnutá kúpna cena je v hrubom nepomere s trhovou hodnotou predmetného poľnohospodárskeho pozemku.

Žalobcovia uzatvorili s obcou zmluvu o dielo, podľa ktorej sa obec v postavení zhotoviteľa zaviazala zrealizovať stavebné práce vrátane inžinierskych sietí pre súkromných objednávateľov. Žalobcovia splnili svoju časť záväzku a uhradili obci dohodnutú sumu. Zmluva však nebola zverejnená v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, hoci išlo o nakladanie s majetkom obce, a preto sa zo zákona považuje za neuzatvorenú. Následne žalobcovia požadovali vrátenie zaplatenej sumy ako bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.