Analýza dopadov rozširovania EU s dôrazom na integráciu Ukrajiny
Dňa 25.06.2025 bol vládou SR schválený strategický dokument s názvom „Analýza dopadov a príležitostí z ďalšieho rozširovania Európskej únie pre Slovenskú republiku s osobitným dôrazom na integráciu Ukrajiny“ (ďalej len „analýza“). Predstavuje analytický podklad k prebiehajúcemu prístupovému procesu Ukrajiny do Európskej únie.
Analýza predkladá fakty, ktoré signalizujú, že integračný proces UA do EÚ je reálny, prebiehajúci a bude mať zásadný vplyv na Slovenskú republiku ešte pred formálnym vstupom Ukrajiny do Únie.
Kľúčová zmena oproti súčasnému stavu spočíva v tom, že sa očakáva aktívna rola SR – nie len v sledovaní vývoja, ale v jeho spolutvorení. Zmeny, ktoré sú v dokumente identifikované oproti súčasnému stavu, sa dotýkajú viacerých oblastí. V prvom rade ide o zamestnávanie občanov UA a migráciu pracovnej sily. Už dnes sa predpokladá, že občania Ukrajiny môžu dlhodobo pokrývať chýbajúce miesta na slovenskom trhu práce, najmä v sektoroch ako zdravotníctvo, doprava, stavebníctvo, školstvo, služby a priemysel. Dokument predpokladá, že Slovensko bude potrebovať ročne 70–80 tisíc nových pracovníkov do roku 2035, pričom výraznú časť tohto dopytu nebude možné naplniť domácou pracovnou silou. Zmenou oproti súčasnosti bude teda zámerné systémové zapájanie občanov UA do trhu práce a zjednodušenie uznávania kvalifikácií – najmä v regulovaných povolaniach.
Navrhuje sa tiež vytvorenie výmenných programov medzi strednými školami SR a UA, čo je novinka oproti súčasnej obmedzenej spolupráci. Z pohľadu samosprávnych krajov a miest je významná navrhovaná zmena v oblasti dátovej infraštruktúry a digitálneho prístupu, kde analýza kritizuje obmedzený prístup obcí k IS REGOB a navrhuje jeho rozšírenie, ako aj prepojenie s IS ECU a RFO. Súčasný stav znemožňuje efektívne spravovanie agendy utečencov a cudzincov na miestnej úrovni. Zavedenie povinného prvého kontaktu odídencov na cudzineckej polícii a jednotná dátová stopa sa javia ako systémové riešenie, ktoré by bolo zmenou oproti dnešnému nesynchronizovanému systému.
Ďalšou kľúčovou oblasťou zmeny je poľnohospodárstvo. SR dnes funguje v prostredí EÚ, kde má určitú ochranu vnútorného trhu. UA disponuje 24-násobne väčšou ornou pôdou než SR a dosahuje násobne vyššiu produkciu komodít ako pšenica, kukurica či slnečnica. Táto situácia bude klásť nové nároky na konkurencieschopnosť slovenského agropotravinárstva. Oproti súčasnému stavu by sa mala zmeniť aj potreba spolupráce na spracovateľských kapacitách a infraštruktúre s UA, ako aj zvyšovanie exportných kapacít slovenských firiem, napríklad v oblasti strojárstva pre poľnohospodárstvo.
V oblasti verejnej správy a komunikácie dokument odporúča zohľadniť potreby cudzincov pri nastavovaní legislatívy, najmä v oblasti jazykovej dostupnosti webových stránok a služieb. Samosprávy, ktoré dnes nemajú takúto povinnosť, by podľa tohto odporúčania mali pripraviť dostupné digitálne služby minimálne v angličtine.
Rovnako sa odporúča vytvoriť nové podnikateľské centrá v regiónoch, ktoré by podporili spoluprácu s ukrajinskými firmami a živnostníkmi. Z geopolitického pohľadu dokument vníma Ukrajinu ako strategického partnera a predpokladá, že jej vstup do EÚ spustí reťaz reformných a investičných procesov, ktoré sa už začínajú prejavovať. Analýza poukazuje na slabšiu výkonnosť ukrajinskej ekonomiky, nízku mieru efektivity verejnej správy a vysokú korupciu, čo je rozdiel oproti stavu SR pri jej vstupe do EÚ. Prístupový proces UA si teda vyžiada silné reformné úsilie, ktoré môže trvať minimálne do roku 2030–2032.