Právna veta

Článok 2 ods. 1 a 3, ako aj článok 25 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že: nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej možno procesnú písomnosť podať na súd elektronicky a elektronicky ju podpísať len vtedy, ak má tento súd k dispozícii vhodný komunikačný a informačný systém a podanie sa uskutočňuje prostredníctvom tohto systému.
Prepojenie na právny poriadok SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES
Anotácia (abstrakt) rozhodnutia

Sťažovateľ podal žiadosť o vydanie doložky vykonateľnosti na účely exekúcie nehnuteľnosti patriacej do spoločného majetku žalovaného a jeho manželky. Táto žiadosť bola podaná elektronicky a podpísaná elektronickým podpisom. Vnútroštátny súd však vyzval sťažovateľa, aby predložil dokument vo forme s vlastnoručným podpisom. Sťažovateľ reagoval opätovným elektronickým podaním, avšak súd žiadosť zamietol pre absenciu vlastnoručného podpisu.

Sťažovateľ následne namietal postup súdneho úradníka, tvrdil, že zamietnutie je v rozpore s právom Európskej únie, a žiadal o preverenie jeho konania. Vnútroštátny súd predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie, týkajúcu sa výkladu nariadenia (EÚ) č. 910/2014, konkrétne, či je v súlade s týmto nariadením vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje prijímať elektronicky podpísané podania len v prípade, že súd disponuje vhodným informačným systémom.