FAQ prehľad otázok a odpovedí k mimoriadnej situácii

6. Terénne sociálne služby, staršie opatrovateľky, pokles výkonov a kompenzácie 
Otázka:

Aké máme možnosti, ak prijímatelia alebo ich príbuzní požiadajú o prerušenie poskytovania terénnej opatrovateľskej služby z dôvodu, že sú doma a boja sa prenosu nákazy cez opatrovateľku a opatrovateľkám nevieme dať žiadnu inú náhradnú prácu? Ako postupovať v situácii, keď opatrovateľka je vo veku 65 rokov a viac. Je možná jej práceneschopnosť? Ide o prekážku v práci na strane zamestnanca? Zaznamenávame pokles žiadostí o terénnu opatrovateľskú službu. Táto situácia bude viesť v priebehu krátkej doby k nedodržaniu dohodnutého objemu výkonov voči obci a následnému finančnému prepadu. Viete nám povedať, či sa pripravujú riešenia a primeraná kompenzácia pre poskytovateľov terénnej opatrovateľskej služby?

Odpoveď:

Pri poskytovaní terénnych opatrovateľských služieb musia poskytovatelia sociálnych služieb zabezpečiť ochranu života a zdravia svojich zamestnancov, a taktiež musia rešpektovať požiadavky prijímateľov týchto služieb. Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje v zmysle § 74 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách (ďalej ako “zákon o sociálnych službách“) sociálnu službu na základe zmluvy. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby obsahuje s poukazom na § 74 ods. 7 písm. k) dôvody jednostrannej výpovede zmluvy. Poskytovateľ sociálnej služby môže vypovedať zmluvu z dôvodov taxatívne vymedzených v § 74 ods. 14 zákona o sociálnych službách.

Pri výkone práce sa na opatrovateľku vzťahuje Zákonník práce a všetky predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Opatrovateľka vedie o výkone svojej práce dokumentáciu – pracovný denník a mesačný výkaz, ktorý predkladá po skončení kalendárneho mesiaca vedúcej opatrovateľskej služby.

Na prechodné obdobie súčasnej krízy je potrebné rešpektovať požiadavku klienta sociálnej služby ak si vie danú situáciu zabezpečiť aj sám alebo s pomocou príbuzných. V prípade pokračovania poskytovania sociálnych služieb sú poskytovatelia povinní vykonávať službu pri dodržaní podmienok ochrany zdravia, života tak klientov ako aj svojich zamestnancov.

Pokyny k poskytovaniu sociálnych služieb v súčasnosti uverejňujeme aj na itretisektor.sk.

Taktiež boli NR SR prijaté zmeny zákonníka práce, ktoré majú za cieľ pomôcť zamestnávateľom ale aj zamestnancom v tejto mimoriadnej situácií v súvislosti s Covid-19 TU.

Aktuálne Vláda SR dňa 6.4.2020 prijala Nariadenie, ktoré upravuje financovanie niektorých sociálnych služieb. Túto novelu nájdete spracovanú na našom odbornom webe.

5.  "Dobrovoľná karanténa" zamestnanca 
Otázka:
Evidujeme požiadavku zamestnanca, ktorý chce ísť do dobrovoľnej karantény, nemá ju nariadenú, nevrátil sa zo zahraničia, ale vzhľadom na svoj zdravotný stav chce predchádzať takto možnému nakazeniu. Má nárok na náhradu mzdy, keď sa preto rozhodol sám?

Odpoveď:
Zamestnávatelia v rámci zabezpečenia ochrany života a zdravia zamestnancov pri výkone práce sú povinní prijať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku v súlade s ust. § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávatelia sa v aktuálnej situácií musia riadiť rozhodnutiami, ktoré prijala Vláda SR resp. Ústredný krízový štáb, Úrad verejného zdravotníctva a ďalšími odporúčaniami príslušných inštitúcií (Ministerstvo zdravotníctva, hlavný hygienik). Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec by mal mať zabezpečené na pracovisku také podmienky, aby nemusel mať obavu o svoj život alebo zdravie, pokiaľ je nevyhnutné, aby prácu vykonával na pracovisku.

Ak aj napriek dostatočnému zabezpečeniu ochrany a zdravia na pracovisku zo strany zamestnávateľa zamestnanec trvá na dobrovoľnej karanténe prichádzajú do úvahy nasledovné možnosti.

a. dohoda o čerpaní dovolenky
b. poskytnutie pracovného voľna
c. dohoda o výkone práce doma
d. využitie prekážok na strane zamestnávateľa
e. konto pracovného času.

Dobrovoľná karanténa“ nepredstavuje prekážky na strane zamestnanca uvedené v ust. § 141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ nemá povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu dobrovoľnej karantény.
V zmysle § 141 ods. 3 písm. c) a d) Zákonníka práce zamestnávateľ môže na žiadosť zamestnanca poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy alebo pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nemá povinnosť náhrady mzdy voči zamestnancovi, ktorý išiel do dobrovoľnej karantény. Dokonca zamestnávateľ v prípade, že karanténa zamestnanca nie je dôvodná, môže uvedené konanie považovať za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci

4. Náhrady od štátu pre úhradu miezd zamestnancov

Otázka:
Máme zamestnancov na TPP. V danej situácii nemôžu vykonávať svoju činnosť a nevieme im ponúknuť prácu z domu. Existujú nejake možnostii, kde napr. sociálna poisťovna dokáže riešiť také problémy na nevyhnutne potrebný čas?

Odpoveď:
Je potrebné prijať čiastočné opatrenia na udržanie zamestnanosti, ktoré sú u daného zamestnávateľa možné, a to najmä v podobe dohody o čerpaní dovolenky, poskytnutia pracovného voľna, dohody o výkone práce doma, využitie prekážok v práci na strane zamestnávateľa, konto pracovného času.

V prípade, že bol zamestnávateľ prinútený uzavrieť prevádzku na základe rozhodnutí Ústredného krízového štábu alebo ÚVZ alebo z dôvodu prevencie pred šírením korona vírusu a nevie zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy ide o prekážku na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný nahradiť zamestnancovi mzdu v sume jeho priemerného zárobku. Dávame do pozornosti prijatú novelu k zákonníku práce, zákonu o sociálnom poistení a zákonu o službách zamestnanosti, ktorá reaguje na niektoré čiastkové problémy.
Vláda SR bude rokovať o viacerých opatreniach, ktorých cieľom je zmierniť negatívne ekonomické dopady spôsobené korona vírusom. Pracovnoprávnych vzťahov sa najviac týkajú opatrenia ako oslobodenie výplat vyplatených zamestnancom od sociálnych, zdravotných odvodov a dane z príjmu.Viac plánovaných opatrení na zníženie ekonomických dopadov je dostupných na webovom sídle Ministerstva financií SR.

3. Súkromné jasle a prekážky práce 

Otázka:
Je prerušenie prevádzky v dôsledku nariadenia vlády prekážkou v práci len na strane zamestnávateľa? Nie je to zákaz vlády aj pre zamestnancov, chodiť do práce, a teda aj prekážka v práci na strane zamestnanca? Odkiaľ má zamestnávateľ vziať na 100 % platov, ak zamestnávateľ nebude mať žiadne príjmy napr. v detských jasliach, ako ukladá Zákonník práce? Súkromné detské jasle nemajú na rozdiel od súkromných škôlok a škôl žiadnu dotáciu.

a
Odpoveď TU

2. Neprítomnosť zamestnanca v práci, nevykonanie pracovnej úlohy vs. porušenie pracovnej disciplíny 

Otázka:
Je správne stanovisko, že ak zamestnanec nechce nastúpiť do práce z dôvodu obavy z nákazy, zamestnávateľ to môže vyhodnotiť ako absenciu bez náhrady mzdy. Zároveň ak zamestnanec odmietne vykonať pracovnú úlohu, pričom nehrozí bezprostredné a vážne ohrozenie zdravia na pracovisku, pôjde o porušenie pracovnej disciplíny?


Odpoveď:

Podľa § 147 Zákonníka práce je zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, je zamestnanec oprávnený odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. Pokiaľ zamestnávateľ nedokáže zabezpečiť bezpečnosť práce, vzniká prekážka v práci na strane zamestnávateľa.

Ak však výkonom práce zamestnanca nemôže byť ohrozený jeho život alebo zdravie a zamestnanec neodôvodnene nenastúpi do práce, porušuje tým pracovnú disciplínu podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnanec má právo na pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady mzdy,  ak existujú na jeho strane dôležité osobné prekážky, pre ktoré nemôže vykonávať dohodnutú prácu podľa § 141 Zákonníka práce.

Odporúčame v tejto citlivej situácii postupovať rozumne vzhľadom ku každej vekovej kategórii s tým, aby mohlo dôjsť k vykonávaniu nevyhnutnej pracovnej činnosti zamestnanca, plneniu úloh zamestnávateľa, a zároveň ochrany zdravia všetkých. 

1.Manžel opatrovateľky ako vodič kamiónu a možnosti výkonu práce

Otázka:
Manžel našej opatrovateľky je vodič kamiónu, ktorý cestuje do zahraničia. Pokiaľ jej manžel bude chodiť každé dva týždne domov, tak by museli byť stále v karanténe? Môže v takomto prípade opatrovateľka nastúpiť do práce?

Odpoveď:

V zmysle v zmysle § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR[1], zaviedol Úrad verejného zdravotníctva SR obmedzenia, ktoré upravujú povinnosti osôb v prípade návratu na územie Slovenskej republiky. Uvedené opatrenie sa nevzťahuje na vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstúpia na územie Slovenskej republiky za účelom  prepravy, nakladania a vykladania tovaru.
Pre tieto osoby sa pre ich potrebný pobyt na území Slovenskej republiky mimo plnenia pracovných povinností nariaďuje domáca izolácia, pokiaľ je to možné mimo osôb, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.
S poukazom na prijaté opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR je vhodné, aby opatrovateľka žijúca v  domácnosti s manželom, ktorý opakovane vycestúva do zahraničia, dodržiavala domácu izoláciu. V prípade akýchkoľvek príznakov choroby je potrebné, aby zostala doma a nechodila do práce. Zároveň od 24.03.2020 bol rozšírený núdzový stav aj na zariadenia sociálnych služieb; pre bližšie info sledujte náš portál.



[1] http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZ_SR_karantenne_ucinne_od_19.03.2020.pdf