Hazardné hry a obmedzenie slobody poskytovania služieb cezhranične vo VZN

BONVER WIN je obchodná spoločnosť usadená v Českej republike, ktorá prevádzkuje stávkové hry. Rozhodnutím Ministerstva financí (Česká republika) z 22. októbra 2013 bolo spoločnosti BONVER WIN v súlade so všeobecne záväzným nariadením č. 3/2013 zrušené jej povolenie, ktoré dovtedy využívala, na prevádzkovanie stávkových hier v prevádzkarni nachádzajúcej sa na území mesta Děčín, pretože táto prevádzkareň nebola umiestnená na niektorej z adries uvedených v prílohe 1 daného nariadenia.

Spoločnosť následne podala žalobu, ktorú súd zamietol. Tento súd s ohľadom na tvrdenie týkajúce sa rozporu vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie uviedol, že právo Únie sa na prípad spoločnosti BONVER WIN neuplatní, pretože táto spoločnosť nie je osobou, ktorá by v danom prípade využívala slobodné poskytovanie služieb.

Spoločnosť ďalej namietala, že súd pochybil, keď dospel k záveru, že právo Únie sa vo veci samej neuplatní. Tvrdí, že skutočnosť o časti zákazníkov, ktorí navštevujú jej prevádzkareň v Děčíne nachádzajúcom sa približne 25 km od nemeckých hraníc, tvorili štátni príslušníci z iných členských štátov, vedie k tomu, že sa článok 56 ZFEÚ stáva uplatniteľným.

Súd sa zaoberal najmä touto otázkou:

Uplatní sa článok 56 a nasl. [ZFEÚ] na vnútroštátnu právnu úpravu (všeobecne záväzné nariadenie obce), ktorá v časti jednej obce zakazuje určitú službu len preto, že časť zákazníkov poskytovateľa služby dotknutého touto právnou úpravou môže pochádzať alebo pochádza z iného členského štátu Európskej únie?

Ak áno, stačí na uplatniteľnosť článku 56 ZFEÚ samotné tvrdenie možnosti prítomnosti zákazníkov z iného členského štátu, alebo je poskytovateľ služby povinný preukázať skutočné poskytovanie služieb zákazníkom pochádzajúcim z iných členských štátov?