Aktuálne Ústavný súd SR - nesúlad novely č. 109/2025 Z. z. s Ústavou SR

Ústavný súd SR rozhodol o nesúlade zákona č. 109/2025 Z. z., ktorým boli zavedené povinnosti pre MNO v oblasti Info zákona aj v oblasti zverejňovania - tzv. výkaz transparentnosti, a to s Ústavu SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie a Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

Nález je od 4.2.2025 vyhlásený v Zbierke zákonov, tzn. že novela č. 109/2025 Z. z., je od 4.2.2025 neúčinná v celom rozsahu.

Vyhlásený Nález v Zbierke zákonov TU.

Nález Ústavného súdu SR TU


18.12.2025
Dotazník pre školy - nová legislatíva 2026

V rámci pripravovaných tém z oblasti školskej legislatívy sme pripravili krátky dotazník pre zistenie oblastí záujmu.

Ak si nájdete pár minút čas, pomôžete nám skvalitniť obsah. Ďakujeme.

*** DOTAZNÍK TU ***

03.02.2026
ntb
Prinášame pre vás možnosť naučiť sa pracovať s portálom isamosprava.sk.
Ukážeme vám jeho hlavné možnosti...
book
Pripravili sme prehľadný manál pre kandidátov na funkciu poslanca a predsedu VÚC v komunálnych...
book
Pripravili sme prehľadný manuál pre kandidátov na funkciu poslanca obce, mesta a mestskej časti v...

Hmotná zodpovednosť verejných činiteľov pri výkone verejnej moci

Dňa 26.05.2022 bol NRSR predložený poslanecký návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorého cieľom je zaviesť funkčný mechanizmus „trestania“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

 

Škoda, ktorá vznikne štátu alebo územnej samospráve bola v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukázala len ojedinele. Súčasný stavsignalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Vzhľadom na cieľ predkladaného návrhu zákona je podľa zákonodarcu nevyhnutné rozšíriť predmet úpravy zákona č. 514/2003 Z. z.. Zákon by mal upravovať aj zodpovednosť verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami 1) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy.

Vzhľadom k tomu, že predkladaný návrh zákona sa dotýka zavedenia hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, pre správnu aplikáciu tohto zákona je nevyhnutné, aby sa vymedzil aj samotný pojem verejného činiteľa.

Navrhuje sa, aby sa verejným činiteľom na účely tohto zákona rozumela fyzická osoba, ktorá:
   a) má oprávnenie konať v mene orgánu verejnej moci (napr. minister, predseda a pod.), alebo
   b) ktorá je orgánom verejnej moci (napr. starosta obce).

V novej štvrtej časti zákona s názvom „Zodpovednosť verejného činiteľa za škodu“ sa upravuje rozsah zodpovednosti a spôsob, akým možno uplatniť nárok na náhradu škody.

Verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne, účinne a v súlade s účelom ich použitia.

Verejný činiteľ, ak poruší vyššie uvedené povinnosti, hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, vrátane odporovateľných právnych úkonov, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo územnej samospráve.

Verejný činiteľ sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že pri nakladaní s verejnými prostriedkami1) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, v súvislosti s ktorým vznikla škoda, konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, na základe všeobecne záväzného právneho predpisu alebo rozhodnutia vydaného na jeho základe.

Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami1) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podieľalo viacero verejných činiteľov, zodpovedá za škodu ten verejný činiteľ, ktorý vykonal právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.

Právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy možno uplatniť len, ak príslušný orgán právoplatne rozhodne, že verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého verejný činiteľ konal pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, porušil povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe.

Právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy má:
a) štát, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá iný subjekt ako územná samospráva a pri nakladaní s majetkom štátu,
b) územná samospráva, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá územná samospráva a pri nakladaní s majetkom územnej samosprávy.

Ak je verejný činiteľ poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy je potrebné pred podaním návrhu na súd predbežne prerokovať s poisťovňou, ktorá poistenie uzatvorila.

Predpokladaná účinnosť od: 01.01.2023
Navrhované znenie zákona
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Helena Laposová

Žiadosť o licenciu na mieru

Oboznámil som sa so spracúvaním osobných údajov