Jednorazová náhrada pri zriadení vecného bremena

Súd určil, že nárok žalobcu (Železnice SR) na vydanie jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti je daný. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný umiestnil v roku 1972 stavbu vlečky na pozemkoch žalobcu.

Žalovaná na základe zákona o dráhach podala návrh na zápis vecného bremena, ktorému kataster vyhovel a zapísal vecné bremeno v prospech žalovanej. Žalobca si listom uplatnil svoje právo na náhradu u žalovanej.

V čase budovania vlečkovej koľaje vecné bremeno tohto druhu neexistovalo, resp. neexistoval zákon, ktorý by umožňoval jeho zápis do katastra nehnuteľností. Užívanie pozemku do roku 2012 mali strany sporu riešené nájomnou zmluvou.

Žalovaný tvrdil, že vecné bremeno vzniká iba pri výstavbe nových dráh a nie pri dráhach existujúcich v minulosti, pretože pred účinnosťou zákona o dráhach neexistoval iný právny predpis, ktorý by umožňoval zriadiť zákonné vecné bremeno na pozemky pod dráhami.