Koncepcia vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
Dňa 02.03.2022 bola v MPK zverejnená koncepcia vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Východiskom pre tvorbu koncepcie je súčasný stav ochrany a využívania vodných zdrojov.
Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej ako „ministerstvo“) spracovalo koncepciu vodnej politiky, ktorá nadväzuje na dokument Zelenšie Slovensko (Envirostratégia 2030), na Stratégiu adaptačnej politiky SR do roku 2025 s výhľadom do roku 2030 a jej Akčným plánom pre implementáciu stratégie (uznesenie vlády SR č. 476/2021).
Politika SR v oblasti vôd je úzko spojená s politikou ochrany vôd EÚ, ktorá sa orientuje na zabezpečenie všestrannej ochrany vôd, zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd a udržateľné hospodárenie a využívanie vôd. Vodná politika EÚ vychádza z rámcovej smernice o vode[1], ktorá bola transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Ďalším dôležitým rámcom súvisiacim s ochranou a využívaním vôd je zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, v ktorom je taktiež transponovaná smernica.[2]
Cieľom koncepcie je:
- zabezpečenie postupného obnovenia poškodených vodných útvarov,
- zastavenie znečisťovania vôd,
- zastavenie poklesu množstva podzemných vôd a
- zabezpečenie dostatku pitnej vody v regiónoch.
Koncepcia sa zameriava na ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, mokradí, ochranu prirodzených, voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciu regulovaných úsekov tokov všade tam, kde je to možné, najmä v extraviláne. Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení.[3] Ide o tieto oblasti:
- Voda v krajine
- Voda v sídlach – mestá a obce múdro hospodáriace s vodou
- Udržateľné využívanie vôd
- Voda pre všetkých obyvateľov
- Čisté vody
- Živé rieky
- Dunaj – náš a európsky veľtok
- Rozumieť vode
- Zodpovedné a informované rozhodovanie o vode
- Voda ako strategická investícia – efektívne financovanie
Každá investícia, opatrenie, projekt bude musieť situáciu (čo sa týka stavu vôd) buď zlepšovať, alebo aspoň nezhoršiť, pričom preferované budú riešenia, ktoré majú pozitívny vplyv nielen na stav vôd, ale aj na priaznivý stav rastlinných a živočíšnych druhov, budú zvyšovať odolnosť povodí voči negatívnym dopadom zmeny klímy či urbanistický rozvoj vo vhodných lokalitách.
MPK do: 15.03.2022
Sprievodná dokumentácia
Mgr. Helena Laposová
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.
[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík.
[3] Pri vykonávaní koncepcie, pri príprave a realizácii opatrení a financovaní konkrétnych investícií, sa bude uplatňovať princíp „do no significant harm“ /„výrazne nezhoršovať“ vo vzťahu ku stavu vodných útvarov.