Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov s dopadom aj na legislatívny proces

Dňa 04.11.2020 bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní (ďalej ako „MPK“) zverejnený návrh aktualizácie jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej ako „návrh jednotnej metodiky“), ktorý predložilo Ministerstvo hospodárstva SR.

Právny stav k: 09.11.2020

Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej ako „JM“) stanovuje postup ministerstiev, ostatných orgánov verejnej moci a združenia právnických osôb s účasťou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorého záujmom a poslaním je podpora a rozvoj malého a stredného podnikania v Slovenskej republike pri posudzovaní vplyvov materiálu na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

Pre účely JM na posudzovanie vybraných vplyvov sú tieto princípy nazvané ako Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov[1].

Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov je druhým pilierom reformy podnikateľského prostredia, ktorým na jednej strane podnikatelia nahlasujú povinnosti, ktoré považujú za zbytočné a na druhej strane sú ministerstvá na základe nového mechanizmu motivované prijímať opatrenia na odstraňovanie záťaže podnikania.

Očakávaným výsledkom je:

• zníženie nákladov podnikateľského prostredia,
• zvýšenie produktivity podnikov a konkurencieschopnosti Slovenska.

Medzi takéto systémové riešenia patria princípy „one in – one out“, „one in – two out“, „one in – three out“ a iné. Podstatou týchto pravidiel je to, že predkladatelia regulácií musia pri zvýšení regulačnej záťaže vo svojej oblasti navrhnúť aj jej zníženie v stanovenej výške či už rovnakej (one in – one out) alebo v dvojnásobnej (one in – two out) či trojnásobnej (one in – three out).

Zavedením predmetného princípu bude v budúcnosti každý legislatívny návrh, ktorý vytvára novú regulačnú záťaž, povinný obsahovať zníženie záťaže v tej istej oblasti.

Hlavným cieľom je systémovým spôsobom zastaviť rast a následne dosiahnuť znižovanie regulačných povinností.[2] V rámci tejto fázy aktualizácie JM ide o jednu zo zásadných zmien, ktorá zavádza nové povinnosti pre predkladateľov materiálov s identifikovanými vplyvmi na podnikateľské prostredie.

Medzi najvýznamnejšie zmeny v návrhu JM patrí mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov:

• zrušenie možnosti požiadať o skrátené predbežné pripomienkové konanie (ďalej ako „PPK“) a záverečné posúdenie vybraných vplyvov;
• prijatie jednotnej časovej lehoty pre oba procesy, t. j. 7 dní pre PPK a 5 dní pre záverečné posúdenie;
• upresnenie minimálnej doby trvania konzultácií zo 4 týždňov na 20 pracovných dní;
• jednoznačnejšie zadefinovanie porušenia procesu PPK podľa JM;
• upravenie možnosti udelenia výnimky pri uplatňovaní postupu podľa JM;
• zadefinovanie presných dôvodov, kedy je materiál predkladaný na záverečné posúdenie;
• stanovenie povinnosti predkladateľa aktualizovať doložku a príslušné analýzy vybraných vplyvov po ich schválení v NR SR (v prípade zákonov), resp. Legislatívnej rade vlády SR (v prípade podzákonných právnych noriem), pričom uvedené sa bude týkať i poslaneckých návrhov zákonov;
• zmena vypĺňania bodu vybraných vplyvov (Preskúmanie účelnosti) z dobrovoľného na povinné.

Pre účely mechanizmu sa upravuje analýza vplyvov na podnikateľské prostredie s cieľom sledovať ich bilanciu. Rovnako sa aktualizuje kalkulačka nákladov regulácie, ktorá bude povinnou súčasťou analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a ktorej nové prevedenie má predkladateľovi výrazne uľahčiť kvantifikáciu a vyplnenie analýzy.

V zmysle zavedených úprav v JM, ako aj z dôvodu doterajšej praxe bola upravená:

• príloha č. 1 – doložka vybraných vplyvov,
• príloha č. 3 – analýza vplyvov na podnikateľské prostredie a kalkulačka vplyvov,
• príloha č. 4 – analýza sociálnych vplyvov a
• príloha č. 6 – analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

MPK končí 18.11.2020.

Sprievodná dokumentácia k návrhu jednotnej metodiky 

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Problém regulačného zaťaženia trápi väčšinu rozvinutých ekonomík. Prejavuje sa napríklad v podobe nárastu počtu výkazov, hlásení, ako aj rôznych obmedzení, sprísnení či zvyšovaní poplatkov, daní, odvodov a podobne. Výsledkom je, že sa zhoršuje pomer medzi tým, koľko času, energie a finančných prostriedkov vynakladajú podnikatelia na plnenie povinností voči štátu a koľko na zvyšovanie spokojnosti svojich zákazníkov a rozvoj svojho podnikania. Nárast regulačnej záťaže sa prejavuje zvýšením nákladov podnikov, poklesom ich produktivity a konkurencieschopnosti. To brzdí rozvoj domáceho podnikania a prílev zahraničných investícií, čo negatívne vplýva na zamestnanosť a rast miezd. 

[2] V Rakúsku takto znížili administratívne zaťaženie medzi rokmi 2006 až 2012 o 25 %. Podobný výsledok zaznamenali v tomto období aj v Nemecku. Vo Veľkej Británii dosiahli takto zníženie nákladov regulácií o 10 miliárd britských libier v období rokov 2010 až 2015.