Mládežnícke a školské parlamenty
Dňa 25.11.2021 bola schválená novela zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ako „novela zákona“), ktorej cieľom je podporiť participáciu mladých ľudí na živote spoločnosti na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Zároveň bol zavedený aj školský parlament.
Nižšie uvádzame prehľad najdôležitejších zmien, ktoré novela zákona priniesla:
1. Možnosť obce zriadiť obecný mládežnícky parlament a radu seniorov
V zmysle doterajšej právnej úpravy, obecné zastupiteľstvo mohlo zriadiť ako stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány obecnú radu a komisie. Novela zákona umožňuje obecnému zastupiteľstvu zriadenie tzv. obecného mládežníckeho parlamentu ako aj rady seniorov. Fungovanie, zloženie členov a náplň práce týchto orgánov určí obecné zastupiteľstvo.
2. Školský parlament podľa zákona o štátnej správe v školstve
Do zákona o štátnej správe v školstve bol zavedený nový inštitút – „školský parlament“. Ide o zmenu žiackej školskej rady na školský parlament, ktorý reprezentuje žiakov základnej školy alebo strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi, vedúcim pedagogickým zamestnancom navonok. Po novom, štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení vykonáva aj školský parlament. Zriadenie školského parlamentu môžu iniciovať samotní žiaci. Školský parlament je ustanovený, ak žiadosť o jeho ustanovenie podá riaditeľovi školy najmenej 30% žiakov školy alebo ak jeho ustanovenie schváli rada školy. Školský parlament môže mať najmenej 5 a najviac 17 členov, pričom členmi sa stanú tí žiaci, ktorí vo voľbách získali najvyšší počet hlasov. Na zasadnutiach sa zúčastňuje aj pedagogický zamestnanec určený riaditeľom, ktorý nemá hlasovacie právo. Úlohou školského parlamentu je najmä:
- vyjadrovať sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,
- podieľať sa na tvorbe a zabezpečení dodržiavania školského poriadku,
- zastupovať žiakov vo vzťahu k riaditeľovi školy a vedeniu školy a predkladať im svoje stanoviská a návrhy,
- spolupracovať s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorov, ak sú v obci zriadené,
- prostredníctvom obecného mládežníckeho parlamentu spolupracovať s ďalšími školskými parlamentmi,
- podporovať rozvoj žiakov podieľaním sa na neformálnych aktivít a podujatí atď.
Náklady na činnosť školského parlamentu sa uhrádzajú z rozpočtu školy.
3. Mládežnícky parlament podľa zákona o podpore práce s mládežou
Podľa doterajšieho zákona mládežnícky parlament mohli zriadiť obce. Novela zákona aj v tomto smere priniesla veľké zmeny. Po novom mládežnícky parlament môžu zriadiť fyzické osoby, právnické osoby a zastupiteľstvá VÚC.
Obec už nie je oprávnená zriadiť mládežnícky parlament podľa zákona o podpore práce s mládežou. Jedinou možnosťou obce je zriadenie obecného mládežníckeho parlamentu podľa zákona o obecnom zriadení.
Samotné zloženie mládežníckeho parlamentu, spôsob jeho ustanovenia ako aj úlohy mládežníckeho parlamentu určuje jeho zriaďovateľ v štatúte. Úlohou mládežníckeho parlamentu je najmä:
- prerokúvanie návrhov, ktoré sa týkajú zlepšenia práce s mládežou alebo majú vplyv na mládež,
- spolupracovať s ďalšími školskými parlamentmi a s mládežníckymi parlamentmi,
- spolupracovať s ďalšími mládežníckymi organizáciami v SR.
Účinnosť od: 01.01.2022
Schválené znenie zákona
Sprievodná dokumentácia
Mgr. Helena Laposová