Budúcnosť portálu - dotazník

Radi by sme posunuli portál isamosprava.sk na novú úroveň. Naším cieľom je priniesť moderné vylepšenia, ktoré vám reálne uľahčia prácu.

Budeme vďační, ak si nájdete chvíľu na vyplnenie krátkeho dotazníka .

** DOTAZNÍK - TU **

06.05.2026
ntb
Prinášame pre vás možnosť naučiť sa pracovať s portálom isamosprava.sk.
Ukážeme vám jeho hlavné možnosti...
book
Pripravili sme prehľadný manál pre kandidátov na funkciu poslanca a predsedu VÚC v komunálnych...
book
Pripravili sme prehľadný manuál pre kandidátov na funkciu poslanca obce, mesta a mestskej časti v...

Najvyšší súd SR z 19.3.2014 - Metodický pokyn nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a preto pre správne zdanenie stavby jeho obsah nie je rozhodujúci

 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrúbil žalobcom rozdiel dane z nehnuteľnosti. Metodický pokyn č. 35/2007 Z. z. na ktorý žalobcovia poukazovali, je len metodickou pomôckou ktorá nemôže byť v rozpore so zákonom, preto krajský súd žaloby žalobcov zamietol. Obaja žalobcovia však naďalej zastávali názor, že ak správca dane pri rovnakej zákonnej úprave, vydal pôvodný platobný výmer v súlade a postupom podľa pôvodného Metodického pokynu č. 35/2/2007 a daňovník tak postupoval, nemôže byť na ujmu daňovníkovi, aby neskoršou zmenou vnútornej právnej normy pri výklade zákona, sa spätne zhoršilo jeho postavenie a dodatočne bol vystavený platobný výmer. Hoci žalovaný ako aj konajúci súd vyslovili názor, že Metodický pokyn č. 35/2/2007 nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, žalobcovia v tejto súvislosti vyslovili názor, že zmena výkladu a postupu správcu dane musí pôsobiť tak, aby práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby boli čo najmenej dotknuté, preto pri rovnakej právnej úprave nemôžu existovať dva rôzne výklady, čím dochádza k právnej neistote. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa po oboznámení so spisovým materiálom a odvolaním napadnutým rozhodnutím plne stotožnil s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu na ktoré v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. plne poukazuje. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepochybil, keď pri výpočte dane z predmetných stavieb použil ust. § 12 ods. 6 resp. § 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. ako aj ustanovenia VZN mesta o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území mesta. Preto správny orgán aplikoval relevantné ustanovenia tohto právneho predpisu a zdanil daňový subjekt podľa ust. § 12 ods. 6 resp. § 12a ods. 3 citovaného zákona ako aj VZN mesta.

Obsah je prístupný len pre používateľov s licenciou. Prosím , alebo ak ešte nemáte licenciu, prejdite SEM.
Žiadosť o licenciu na mieru

Oboznámil som sa so spracúvaním osobných údajov