Aktuálne Ústavný súd SR - nesúlad novely č. 109/2025 Z. z. s Ústavou SR

Ústavný súd SR rozhodol o nesúlade zákona č. 109/2025 Z. z., ktorým boli zavedené povinnosti pre MNO v oblasti Info zákona aj v oblasti zverejňovania - tzv. výkaz transparentnosti, a to s Ústavu SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie a Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

Nález je od 4.2.2025 vyhlásený v Zbierke zákonov, tzn. že novela č. 109/2025 Z. z., je od 4.2.2025 neúčinná v celom rozsahu.

Vyhlásený Nález v Zbierke zákonov TU.

Nález Ústavného súdu SR TU


18.12.2025
Dotazník pre školy - nová legislatíva 2026

V rámci pripravovaných tém z oblasti školskej legislatívy sme pripravili krátky dotazník pre zistenie oblastí záujmu.

Ak si nájdete pár minút čas, pomôžete nám skvalitniť obsah. Ďakujeme.

*** DOTAZNÍK TU ***

03.02.2026
ntb
Prinášame pre vás možnosť naučiť sa pracovať s portálom isamosprava.sk.
Ukážeme vám jeho hlavné možnosti...
book
Pripravili sme prehľadný manál pre kandidátov na funkciu poslanca a predsedu VÚC v komunálnych...
book
Pripravili sme prehľadný manuál pre kandidátov na funkciu poslanca obce, mesta a mestskej časti v...

Najvyšší súd SR z 19.3.2014 - Metodický pokyn nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a preto pre správne zdanenie stavby jeho obsah nie je rozhodujúci

 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrúbil žalobcom rozdiel dane z nehnuteľnosti. Metodický pokyn č. 35/2007 Z. z. na ktorý žalobcovia poukazovali, je len metodickou pomôckou ktorá nemôže byť v rozpore so zákonom, preto krajský súd žaloby žalobcov zamietol. Obaja žalobcovia však naďalej zastávali názor, že ak správca dane pri rovnakej zákonnej úprave, vydal pôvodný platobný výmer v súlade a postupom podľa pôvodného Metodického pokynu č. 35/2/2007 a daňovník tak postupoval, nemôže byť na ujmu daňovníkovi, aby neskoršou zmenou vnútornej právnej normy pri výklade zákona, sa spätne zhoršilo jeho postavenie a dodatočne bol vystavený platobný výmer. Hoci žalovaný ako aj konajúci súd vyslovili názor, že Metodický pokyn č. 35/2/2007 nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, žalobcovia v tejto súvislosti vyslovili názor, že zmena výkladu a postupu správcu dane musí pôsobiť tak, aby práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby boli čo najmenej dotknuté, preto pri rovnakej právnej úprave nemôžu existovať dva rôzne výklady, čím dochádza k právnej neistote. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa po oboznámení so spisovým materiálom a odvolaním napadnutým rozhodnutím plne stotožnil s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu na ktoré v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. plne poukazuje. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepochybil, keď pri výpočte dane z predmetných stavieb použil ust. § 12 ods. 6 resp. § 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. ako aj ustanovenia VZN mesta o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území mesta. Preto správny orgán aplikoval relevantné ustanovenia tohto právneho predpisu a zdanil daňový subjekt podľa ust. § 12 ods. 6 resp. § 12a ods. 3 citovaného zákona ako aj VZN mesta.

Obsah je prístupný len pre používateľov s licenciou. Prosím , alebo ak ešte nemáte licenciu, prejdite SEM.
Žiadosť o licenciu na mieru

Oboznámil som sa so spracúvaním osobných údajov