Náklady s odpadom z fotovoltických panelov a rozpor so smernicou
Česká spoločnosť prevádzkuje solárnu elektráreň a podľa českých zákonov o odpadoch sa podieľala na financovaní nákladov na nakladanie s odpadom z fotovoltických panelov a na tento účel zaplatila príspevky. Keďže sa domnievala, že táto povinnosť je priamym dôsledkom nesprávneho prebratia smernice štátom, a že zaplatenie týchto príspevkov predstavuje škodu, podala žalobu o náhradu škody.
Domnieva sa najmä, že § 37p zákona o odpadoch je v rozpore s článkom 13 ods. 1 smernice, podľa ktorého je za financovanie nákladov na nakladanie s odpadom z fotovoltických panelov uvedených na trh po 13. auguste 2005 zodpovedný výrobca a nie užívateľ. Rozsudkom tento súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. ČR sa obrátila na Najvyšší súd, ktorý sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
- Bráni článok smernice členskému štátu uložiť povinnosť financovať náklady na zber, spracovanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie pochádzajúceho z fotovoltických panelov uvedených na trh najneskôr 1. januára 2013 ich užívateľom, a nie výrobcom?
- Má na účely posudzovania podmienok zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením práva Únie vplyv skutočnosť, že členský štát sám upravil spôsob financovania odpadu z fotovoltických panelov ešte pred prijatím smernice?