Novela správneho súdneho poriadku
Dňa 21.06.2023 NRSR schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Zákon bol vrátený prezidentkou na opätovné prerokovanie. Novelou sa mení a dopĺňa:
1. Nečinnosť orgánu
Dochádza k rozšírenie definície pojmu nečinnosť orgánu. Za pôvodnú definíciu sa pripája negatívne vymedzenie, ktoré hovorí, že nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
2. Správne súdy a vecná príslušnosť
Pôvodné znenie zákona upravovalo, že na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné správne súdy ustanovené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Novelou sa mení a dopĺňa, že vecne príslušnými súdmi sú Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach.
3. Rozhodnutie o správnych žalobách vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku
Sudca už naďalej nebude rozhodovať o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.
4. Žaloba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy doručená verejnou vyhláškou
Správny súdny poriadok hovorí, že správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk. Novelou sa dopĺňa, že ak bola žaloba podaná proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré žalovaný doručoval verejnou vyhláškou, správny súd oznámi začatie konania verejnou vyhláškou a v oznámení uvedie označenie žalovaného a napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, deň jeho vydania a skutočnosť, že toto bolo doručované verejnou vyhláškou. Čo sa týka účastníkov konania, novela zakotvuje nové ustanovenia, ktoré upravujú, že v prípadoch, kedy žalovaný doručoval verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom ten, komu z rozhodnutia alebo opatrenia priamo vyplýva právo alebo povinnosť. Ďalším účastníkom je aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal. Správny súd o takejto žiadosti rozhodne uznesením.
5. Doručovanie verejnou vyhláškou
Novela ustanovuje správnemu súdu možnosť doručovať verejnou vyhláškou a to v prípadoch, ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať. Správny súd má zároveň povinnosť o takomto spôsobe doručovania účastníkov konania vopred upovedomiť.
6. Neverejnosť konania
Nová právna úprava ustanovuje, že konanie týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu je vždy neverejné.
7. Žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a domáhanie sa finančného zadosťučinena
Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. Novelou sa dopĺňa, že žalobca podľa § 244 ods. 1, to je fyzická alebo právnická osoba, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. V prípadoch, kedy sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí v žalobnom návrhu uviesť aj výšku požadovaného finančného zadosťučinenia a z akých dôvodov sa ho domáha. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta. Novelou sa ďalej dopĺňa, že správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu. Správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce. Lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Omeškanie žalovaného má rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
8. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je aj naďalej sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia. Novelou sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo 30 dňovú lehotu na podanie kasačnej sťažnosti. Tiež sa mení ustanovenie týkajúce sa prípadov, kedy je generálny prokurátor oprávnený podať kasačnú žiadosť. Na základe nového znenia zákona je oprávnený tak vykonať v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy.
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa novelou mení a dopĺňa:
Nesprávny úradný postup
Dopĺňa sa ustanovenie upravujúce nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu postupu alebo účelu, porušenie povinnosti urobiť alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah. Zákon vymedzuje nesprávny úradný postup aj v negatívnom zmysle a spresňuje spôsob jeho posudzovania.
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch sa mení a dopĺňa takto:
Notársky rozvrh
Novela upravuje notársky rozvrh a spôsob jeho založenia.
Účinnosť od: 01.07.2023
JUDr. Helena Laposová