Nový zákon o územnom plánovaní v MPK

Dňa 06.05.2021 bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní (ďalej ako „MPK“) zverejnený zákon o územnom plánovaní (ďalej ako „zákon“), ktorým sa plánuje zrušiť súčasný Stavebný zákon.

Predmetom nového zákona je upraviť:

a) územné plánovanie a jeho procesy,

b) pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a vo výstavbe,

c) zriadenie a vedenie informačného systému územného plánovania a výstavby.

Zákon upravuje:

1. posilnenie výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania,
2. profesionalizáciu štátnej správy,
3. znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním,[1]
4. špecifikovanie kompetencii Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR,[2]
5. doplniť dva nové typy územnoplánovacích dokumentácií a to územný plán mikroregiónu a územný plán významnej investície,
6. elektronizáciu procesov územného plánovania v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme územného plánovania a výstavby,[3]
7. zjednotenie pohľadu na dáta a integrované systémy prostredníctvom štandardných rozhraní výmeny dát, ktorý bude zabezpečovať informačný systém, ktorý bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb,
8. komplexné zjednodušenie procesov územného plánovania,[4]
9. odstránenie problémov z praxe, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva  a celkový výsledok nie je koncepčný.

Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Prax totiž naznačuje, že najmä veľkí investori donucujú obce meniť územnoplánovaciu dokumentáciu podľa ich predstáv, kedykoľvek sa im to hodí a sú ochotní požadované zmeny aj financovať. Táto negatívna prax sa v zákone snaží odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich tzv. „uzamknutím“ na určité zákonom vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.

Týmto zákonom sa ruší zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Predpokladaná účinnosť: 01.01.2023
MPK do: 26.05.2021

Sprievodná dokumentácia

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Predovšetkým elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou, a na to nadväzujúce zrušenie vydávania územného stanoviska prostredníctvom územného konania.

[2] Nakoľko kompetencia územného plánovania je originálnou právomocou orgánov samosprávy, úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania, prostredníctvom metodických usmernení a ako nadriadený orgán pri schvaľovaní Koncepcie územného rozvoja regiónu.

[3] Budú v ňom ukladané a zverejňované príslušné údaje a informácie z územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacích dokumentácií a rozhodnutí o stavebných zámeroch a overených projektových dokumentácií stavieb.

[4] Prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov (zrušenie konceptu, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie), na druhej strane aj už spomenutá výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území, a nových územnoplánovacích dokumentácii v jednotnej forme.