Nový zákon o výstavbe v MPK
Dňa 06.05.2021 bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní (ďalej ako „MPK“) zverejnený zákon o výstavbe (ďalej ako „zákon“), ktorým sa plánujú zmeny v postavení súčasných stavebných úradov.
Tento zákon upravuje:
- postupy prípravy, zhotovovania, zmien, užívania a odstraňovania stavieb,
- práva a povinnosti osôb vykonávajúcich činnosti vo výstavbe a
- pôsobnosť orgánov štátnej správy vo výstavbe.
Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí zmena v rozhodovacej právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy.
Právomoc doterajších stavebných úradov obcí prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostávajú zachované, okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk.
Doterajšia koncepcia ucelenej komplexnej právnej úpravy v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva sa mení na úpravu dvoch samostatných právnych predpisov.
Konkrétne ciele novej právnej úpravy v oblasti výstavby sú:
- profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe,
- znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou,
- zjednodušenie stavebného povoľovania, predovšetkým jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou,
- zjednodušenie procesov povoľovania stavieb – prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov, na druhej strane však jeho výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území,[1]
- riešenie aktuálnych celospoločenských problémov zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe,
- odstránenie nedostatkov terajšej úpravy, ale zároveň zachovanie a prehĺbenie osvedčených právnych inštitútov, ktoré boli vnesené do zákona jeho novelami po roku 1990 a doplnenie o právne inštitúty známe zo zahraničia,
- zavedenie zjednodušeného procesného postupu pre jednoduché stavby tak, že bude ukončený rozhodnutím o stavebnom zámere za predpokladu, že stavebný zámer bude vypracovaný s podrobnosťou projektu stavby,
- upustenie od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t.j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, kedy v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb,
- stavby, ktoré boli postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti nového zákona dodatočne povoliť,
- precizuje sa postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a pod.,
- rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich),
- vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami a obcou, v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných pozemkov,
- ohláseniu budú podliehať drobné stavby alebo drobné stavebné práce.[2]
Predpokladaná účinnosť: 01.01.2023
MPK do: 26.05.2021
Sprievodná dokumentácia
Mgr. Vladimír Fujak
[1] Procesný postup povoľovania stavieb sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Jednoduchosť alebo zložitosť procesných postupov bude závisieť od kategórie stavby.
[2] Pôjde o jednoduchý procesný postup, kde bude musieť stavebník dodržať zastavovanie podmienky umiestnenia stavby a stavebný úrad na účely ohlásenia vydá stavebníkovi potvrdenie o ohlásení stavby. Proces bude plne elektronický.