Opätovné MPK nových stavebných zákonov

Dňa 30.06.2021 boli v MPK po prvom kole pripomienkovania opätovne zverejnené Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe.

Zákon o územnom plánovaní

Novým zákonom sa sledujú nasledovné ciele:

1) významne posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania,

2) profesionalizácia štátnej správy,

3) znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, predovšetkým jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou, a na to nadväzujúce zrušenie vydávania územného stanoviska prostredníctvom územného konania,

4) určenie kompetencii Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,[1]

5) elektronizácia procesov územného plánovania v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme územného plánovania a výstavby.[2]

Zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy prostredníctvom štandardných rozhraní výmeny dát bude zabezpečovať informačný systém, ktorý bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb.

Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší – prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov (zrušenie konceptu, neschvaľovanie zadania zastupiteľstvom, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie), na druhej strane aj už spomenutá výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území, a nových územnoplánovacích dokumentácii v jednotnej forme.

Zákon reaguje aj na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva  a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument.

Prax totiž naznačuje, že najmä veľkí investori donucujú obce meniť územnoplánovaciu dokumentáciu podľa ich predstáv, kedykoľvek sa im to hodí a sú ochotní požadované zmeny aj financovať. Túto negatívnu prax sa predkladateľ v zákone snaží odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich tzv. „uzamknutím“ na určité zákonom vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.

Zákon o výstavbe

Cieľom zákona o výstavbe je riešiť aktuálny celospoločenský problém zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe a 

• profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe,
• znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou,
• zjednodušenie stavebného povoľovania, predovšetkým jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou,
• zmeny v rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb. (Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy),[3]
• zjednodušenie procesu povoľovania stavieb,[4]
• povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad (konkrétne pracovisko úradu),
• v oblasti vydania rozhodnutia- bude mu predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami a obcou, v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných pozemkov,
• integrácia procesov s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie pri prerokovaní návrhu stavebného zámeru a jeho vplyvu na životné prostredie,
• prerokovanie a pripomienkové konanie k návrhu stavebného zámeru všetkých dotknutých subjektov bude pre stavebníka zabezpečovať odborne spôsobilá osoba – projektant,
• ohláseniu budú podliehať drobné stavby alebo drobné stavebné práce. Pôjde o jednoduchý procesný postup, kde bude musieť stavebník dodržať zastavovanie podmienky umiestnenia stavby a stavebný úrad na účely ohlásenia vydá stavebníkovi potvrdenie o ohlásení stavby. Proces bude plne elektronický,
• upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t.j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, kedy v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb,
• stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti nového zákona dodatočne povoliť,
• precizuje sa postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a pod.,
• rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu.

Predpokladaná účinnosť: 01.01.2023

MPK do: 21.07.2021

Sprievodná dokumentácia zákona 1.

Sprievodná dokumentácia zákona 2.

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Nakoľko kompetencia územného plánovania je originálnou právomocou orgánov samosprávy, úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania, prostredníctvom metodických usmernení. Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií zostávajú zachované, predkladaným návrhom zákona sa dopĺňa nový typ územnoplánovacej dokumentácie a to územný plán mikroregiónu.

[2]Budú v ňom ukladané a zverejňované príslušné údaje a informácie z územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacích dokumentácií a rozhodnutí o stavebných zámeroch a overených projektových dokumentácií stavieb.

[3] Právomoc doterajších stavebných úradov (obcí) prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostávajú zachované, okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk.

[4] Prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov, na druhej strane však jeho výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území.