Neschválené uznesenie

Pýtali ste sa nás - odpovedali sme aj na túto tému:


Je nechválené uznesenie obecného zastupiteľstva uznesením?


Nechválené uznesenie zastupiteľstva a možnosť úpravy v smernici

11.07.2025
ntb
Prinášame pre vás možnosť naučiť sa pracovať s portálom isamosprava.sk.
Ukážeme vám jeho hlavné možnosti...
book
Pripravili sme prehľadný manál pre kandidátov na funkciu poslanca a predsedu VÚC v komunálnych...
book
Pripravili sme prehľadný manuál pre kandidátov na funkciu poslanca obce, mesta a mestskej časti v...

Platobná neschopnosť samosprávy

Dňa 30.03.2023 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. V Slovenskej republike absentuje úprava insolvenčných nástrojov, použitím ktorých by bolo možné efektívne vyriešiť situáciu platobnej neschopnosti územnej samosprávy (t. j. obcí a vyšších územných celkov).

 

Nedostatok takejto úpravy môže vytvárať priestor pre nechcené motivácie vo vzťahu k riziku, či už na strane samosprávy, ako aj jej veriteľov. Pôsobenie samosprávy v ekonomickom priestore nie je imúnne voči rizikám, ktoré existujú a hrozia pri podnikateľských subjektoch, a to najmä nesprávne (riskantné) rozhodnutia, možný konflikt záujmov, náhodu, či podcenenie výšky potrebných investícií pre úspech niektorých projektov (podinvestovanie).

Aj keď platobná neschopnosť neohrozuje v súčasnosti významné množstvo obcí a vyšších územných celkov, téma riešenia insolvencie nie je zanedbateľná. Minimálne nie pre obyvateľov tých obcí, ktoré problémom s platobnou neschopnosťou čelia. Dlhodobá nútená správa obce je v stave brzdiť rozvoj samosprávy a zamedziť akémukoľvek náznaku rozvojových aktivít. Koniec koncov, aj ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 6 ods. 1 predpokladá, že „Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.“.

Obce a vyššie územné celky vstupujú do záväzkových vzťahov ako právnické osoby. Oproti podnikateľským subjektom však majú niekoľko nevýhod. Nie sú v stave vytvárať komplikované štruktúry, ktorými by rozkladali riziká hroziace ich majetkovej podstate. Zároveň,  keď obchodnej spoločnosti dôjde chuť alebo prostriedky na pokračovanie v činnosti, vie sa rozhodnúť pre ukončenie činnosti, čo pri samospráve neprichádza do úvahy. Samospráva musí v hospodárskej aktivite ďalej pokračovať, hoci len so základnými funkcionalitami.

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytuje samospráve prostredníctvom inštitútu nútenej správy určitú formu moratória. Tento nástroj je však ideovo porovnateľný s dočasnou ochranou. Nútená správa nie je často v stave vyriešiť insolvenčnú situáciu. Ide najmä o prípady, ak sa insolvencia zachytí neskoro a samospráva sa nachádza v hlbokej insolvencii.

Úlohou insolvenčného práva je pomáhať entitám schopným generovať príjmy pokračovať v hospodárskej činnosti, ak je takéto pokračovanie zmysluplné. Pokračovanie v činnosti je pre samosprávu axiómou, preto nie všetky nástroje z repertoáru insolvenčného práva budú na riešenie insolvenčnej situácie samosprávy použiteľné. Kľúčovým procesom tu bude zrejme splátkový kalendár spolu s oddlžením.

Aktuálny právny rámec pre čiastkové riešenie insolvencie samosprávy sa nachádza v zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o nútenú správu. Ucelený právny rámec by vytvoril vhodné funkčné prepojenie so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do ktorého by sa systematicky umiestnila špecifická časť ponímajúca špecifiká pre riešenie insolvenčnej situácie samosprávy.

Pripomienkovanie končí: 11.04.2023
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Adam Mikuš

Žiadosť o licenciu na mieru

Oboznámil som sa so spracúvaním osobných údajov