Prehľad plánovaných zmien k volebným zákonom

Aktuálne je do NRSR  predložený vládny návrh zákona, ktorým sa menia zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani (ďalej len ako „volebné zákony“).  Z dôvodu blížiacich sa volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov,  ktoré sa prvýkrát uskutočnia v jeden deň,  dávame do pozornosti stručný prehľad najdôležitejších zmien volebných zákonov:

Zmeny v zákone č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva:

1. Členovia a zapisovatelia každej volebnej komisie budú mať nárok na odmenu.
2. Upraví sa „prekážka práva voliť“, t.j. zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak. Cieľom tejto právnej úpravy je umožniť hlasovať aj voličom, ktorí by sa za iných okolností z dôvodu COVID-19 nemohli zúčastniť volieb.
3. Zavádza sa povinnosť volebných komisií všetkých stupňov (vrátane okrskových volebných komisií) zasielať zápisnicu o výsledku volieb volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky a listinné vyhotovenie doručiť orgánu príslušnému na úschovu volebných dokumentov až po ukončení činnosti volebnej komisie. Elektronizácia zasielania zápisníc bude mať veľký význam najmä v deň konania volieb do orgánov územnej samosprávy v roku 2022, keď budú okrskové volebné komisie zisťovať výsledky dvoch volieb bezprostredne za sebou.
4. V súvislosti s bodom 3. sa ustanovuje povinnosť starostu obce zabezpečiť internetové pripojenie pre potreby okrskovej volebnej komisie. Túto povinnosť starosta obce bude musieť splniť v dostatočnom časovom predstihu pred voľbami.
5. Minimálny počet členov okrskovej volebnej komisie v  Bratislave a v meste Košice vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa ustanovuje na 7. Okrskové volebné komisie v týchto mestách zisťujú výsledky volieb nielen do orgánov mesta, ale aj do orgánov mestských častí, a v spojených voľbách aj do orgánov samosprávnych krajov. Práve preto je potrebné zvýšiť aj počet členov okrskovej volebnej komisie v týchto mestách.
6. Možnosť kandidáta bez politickej príslušnosti dať sa pri doručení kandidátnej listiny alebo pri doručení vzdania sa kandidatúry zastúpiť splnomocnenou osobou.
7. Upresňuje sa kompetencia okrskovej volebnej komisie rozhodovať v sporoch o platnosti prednostného hlasu.
8. Nevydanie nového hlasovacieho preukazu pri strate alebo odcudzení.
9. Explicitné vymedzenie občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území SR.

Zmeny v zákone č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani:

1. Ustanovenie objektívnej zodpovednosti politickej strany za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na kandidátnej listine tejto politickej strany vo voľbách do NR SR alebo do EP v čase, kedy je takúto činnosť zakázané vykonávať.
2. Ustanovenie limitu nákladov pre kandidátov, ktorí budú kandidovať na viac funkcií, pričom sa navrhuje, aby sa limity nákladov kandidátov na jednotlivé funkcie sčítali.[1]
3. Ustanovenie limitu nákladov na volebnú kampaň pre politickú stranu. Limit nákladov sa v tomto prípade navrhuje vo výške 750 tisíc eur.
4. Ustanovenie základnej definície volebného prieskumu a zavedenie pojmu „volebná anketa“.[2]
5. Skrátenie volebného moratória na 48 hodín. Zavádza sa zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov a volebných ankiet v čase 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.
6. Presun právomoci (kontrola transparentnosti volebnej kampane) z Ministerstva vnútra SR na okresné úrady v prípade ak ide o voľby do orgánov územnej samosprávy.
7. Predĺženie subjektívnej aj objektívnej lehoty na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani.[3]

[1] Z dôvodu, že voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v jeden deň, jeden kandidát da bude môcť kandidovať až na štyri rôzne funkcie (v prípade Bratislavy a Košice až na šesť funkcií). Preto je potrebné ustanoviť limit nákladov pre kandidáta, ktorí budú kandidovať na viac funkcií.

[2] Volebný prieskum je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý je uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke, v ktorej sú voliči proporčne zastúpení najmä podľa pohlavia, veku, vzdelania alebo adresy trvalého pobytu. Volebná anketa je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý sa neuskutočnili podľa odseku 1.

[3] Subjektívna lehota sa predlžuje z jedného roka na tri roky a objektívna lehota sa predlžuje z troch rokov na päť rokov.