Rozsiahla novela stavebnej legislatívy
Dňa 09.05.2023 NRSR schválila novelu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Cieľom novely zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.
Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe
vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby,
obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme
stavebnej legislatívy.
Novelizáciou dochádza k legislatívno-technickým úpravám, k úpravám vyvolaných zmenou pojmov
podľa novej stavebnej legislatívy, k úpravám vyvolaných zriadením nového informačného systému
územného plánovania a zrušením niektorých inštitútov.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon):
1. Prerokovanie Koncepcie územného rozvoja regiónov a územných plánov mikroregiónov
Novela zákona spresňuje kompetenciu okresného úradu v sídle kraja podľa ust. § 3 ods. 4 písm. e)
zákona. V zmysle novelizovaného ustanovenia, okresné úrady v sídle kraja sa vyjadrujú ku Koncepcií
územného rozvoja regiónov a územných plánov mikroregiónov. Podľa doterajšieho znenia sa okresné
úrady v sídle kraja vyjadrovali pri prerokovaní územných plánov regiónov.
2. Vypustenie právnej úpravy špeciálnych stavebných úradov
Novelou sa zo zákona vypúšťa právna úprava týkajúca sa špeciálnych stavebných úradov (§ 3a zákona).
Úprava bola vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej
legislatívy.
Podľa nových prechodných ustanovení zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa
predpisu účinného do 31. 03. 2024 prechádza od 01. apríla 2024 na stavebný úrad v rozsahu podľa
všeobecného predpisu o výstavbe. Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe
ministerstvo na účely výkonu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice, a Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky na účely výkonu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu okresným
úradom v sídle kraja a okresným úradom pre cesty I., II. a III. triedy k 31. marcu 2024,
prechádzajú do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z
iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov a zamestnancov, ktorí plnili úlohy súvisiace s výkonom
pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a špeciálneho stavebného úradu pre cesty
I., II. a III. triedy, prechádzajú z ministerstva a z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k 1. aprílu
2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Zároveň platí, že konania špeciálneho stavebného úradu, ktoré do 31. marca 2024 začali a ktoré
neboli právoplatne skončené pred 1. aprílom 2024, dokončí stavebný úrad podľa všeobecného
predpisu o výstavbe. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní podľa prvej vety nastali pred 1. aprílom
2024, zostávajú zachované.
3. Informačná konštrukcia namiesto reklamných stavieb
Reklamné stavby sa v ust. § 3d ods. 8 zákona sa nahrádzajú “konštrukciami použitými na verejné šírenie
navigačných , kultúrnych, reklamných, športových a iných informácií bez ohľadu na spôsob osadenia
alebo upevnenia a na druh použitého materiálu“, t. j. „informačná konštrukcia“. Úprava
vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
4. Zmena v centrálnej evidencii
Podľa novej právnej úpravy, ministerstvo poskytuje Úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky údaje z centrálnej evidencie do informačného systému územného plánovania
a výstavby vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel
podľa osobitných predpisov. Úprava bola vyvolaná zriadením nového informačného systému
územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.
5. Ochrana výstavby diaľnic, ciest a miestnych ciest
Ochranu plánovanej výstavby diaľnice, cesty a miestnej cesty zabezpečuje príslušný stavebný
úrad rozhodnutím o povolení stavby. Na takto určených územiach sa nesmie stavať ani vykonávať
stavebné práce vyžadujúce rozhodnutie o povolení stavby, ani terénne úpravy, ktoré podstatne
menia vzhľad prostredia alebo odtokové pomery; orgán životného prostredia povoľuje v
odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu.
Podľa doterajších právnych predpisov, ochranu plánovanej výstavby diaľnice, cesty a miestnej
cesty zabezpečoval orgán životného prostredia územným rozhodnutím.
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení:
1. Povinnosť stavebného úradu sprístupniť kolaudačné osvedčenie prostredníctvom
informačného systému
Obec určuje, mení alebo zrušuje súpisné a orientačné číslo budovám, vedie evidenciu a udržiava ju
v aktuálnom stave. Novelizáciou vzniká stavebnému úradu nová povinnosť, a to sprístupniť
prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby obci kolaudačné osvedčenie
týkajúce sa stavby v jej katastrálnom území bezodkladne po nadobudnutí jeho právoplatnosti.
2. Pôsobnosť obce pri výkone samosprávy
Obec pri výkone samosprávy nebude naďalej vydávať záväzné stanoviská k investičnej činnosti obce.
Podľa nových ustanovení obec „obstaráva zadanie a návrh územnoplánovacej dokumentácie obcí a
zón, schvaľuje územný plán obce a územný plán zóny vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s
nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť, obstaráva a schvaľuje koncepciu rozvoja jednotlivých
oblastí života obce a programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na
bývanie v obci“.
Ide o úpravu vyvolanú zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného
plánovania.
Ustanovenie § 4 upravujúci samosprávu obce, sa tiež dopĺňa odsekom 6, ktorý upravuje postup obce
pri výkone samosprávy, najmä keď obec vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť
v záujme zabezpečenie potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Nový odsek 6 znie:
„Obec môže pri výkone samosprávy podľa odseku 2 písm. k) postupovať aj tak, že sa v súvislosti s
investičnou činnosťou v obci s investorom písomne dohodne, že súčasťou takejto investičnej činnosti
bude aj iná činnosť vykonaná celkom alebo v časti na účet investora a v prospech obce a výsledok
takejto inej činnosti bude bezodplatne prevedený na obec. V rozsahu, v akom obec postupuje podľa
prvej vety, ide o činnosť obce pri výkone samosprávy obce. Ak je inou činnosťou podľa prvej vety
zhotovenie stavby,
a) stavba musí byť umiestnená v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti, v ktorej sa
vykonáva investičná činnosť, a musí byť určená na niektorý z účelov, na ktorý možno použiť
výnos z miestneho poplatku za rozvoj, a
b) obec je dotknutým orgánom podľa všeobecného predpisu o výstavbe v rozsahu vydávania
záväzného stanoviska k súladu dohody podľa prvej vety v časti zhotovenia stavby s návrhom
stavebného zámeru.“
3. Obecné zastupiteľstvo
Podľa novej právnej úpravy je obecnému zastupiteľstvu ako zastupiteľskému zboru obce, vyhradené
schvaľovať územný plán obce a územný plán zóny vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu
s nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť a schvaľovať koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí
života obce.
Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave:
1. Schvaľovanie územného plánu zóny hlavným mestom a mestským časťami
Novým znením zákona dochádza k zmenám ohľadom schvaľovania územnoplánovacej činnosti
a rozdelenia pôsobnosti v rámci tejto oblasti medzi hlavným mestom a mestskými časťami. Mesto
Bratislava a mestské časti majú za úlohu zabezpečovať urbanistický rozvoj mesta a tiež zabezpečovať
obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie. Ďalej schvaľujú metropolitný územný plán
a územnoplánovaciu dokumentáciu, o ktorej to určí štatút. Vzniká teda nová možnosť štatútom určiť
prípady, v ktorých bude územný plán zóny schvaľovať mesto a v ktorých mestské časti.
2. Vydávanie záväzného stanoviska o súlade stavebného zámeru
Hlavné mesto Bratislava bude po novom tiež vydávať záväzné stanovisko o súlade stavebného zámeru
so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie pokiaľ pôjde o iné stavby než jednoduché
stavby. Mestské časti budú vydávať stanoviská pokiaľ pôjde o jednoduché stavby a o stavby
v lokalitách, kde tak určí štatút.
3. Spolupráca Bratislavy a mestských častí
Novelou dochádza k zmene paragrafu upravujúceho spoluprácu medzi Bratislavou a jednotlivými
mestskými časťami. Oba subjekty sú v rámci správneho chodu a posilnenia vzájomnej spolupráce,
poskytovať si bezodplatne údaje a informácie potrebné pre riadny a efektívny chod. Všetky poskytnuté
údaje môžu byť použité len na účely plnenia svojich úloh. Konkrétne podmienky technického
zabezpečenia budú upravené zmluvou. S cieľom zabezpečenia transparentnosti budú údaje z činnosti
zverejnené v štandardoch pre otvorené údaje a ich poskytovanie. Novelizáciou zostáva zachovaná
možnosť spolupracovať na základe zmluvy na účel zabezpečenia odstraňovania vozidiel.
4. Záväzné stanovisko k stavebnému zámeru
Návrh stavebného zámeru sa bude na základe nového znenia zákona doručovať Bratislave a mestskej
časti, na ktorej území sa stavba má nachádzať. Lehota na doručovanie záväzného stanoviska k súladu
stavebného zámeru je:
• 45 dní, ak ide o jednoduchú stavbu,
• 75 dní, ak ide o inú stavbu než jednoduchú alebo vyhradenú stavbu,
• 90 dní, ak ide o vyhradenú stavbu.
Vyjadrenie k záväznému stanovisku k návrhu stavebného zámeru jednoduchej stavby, môže byť
doručené do 15 dní. Ak ide o stanovisko k inej ako k jednoduchej stavbe, vyjadrenie môže byť doručené
do 30 dní. Lehota začína plynúť dňom doručenia návrhu.
5. Miestne referendum Bratislavy
Dochádza k menším úpravám ohľadom miestneho referenda. Podľa pôvodnej právnej úpravy platilo,
že: „Výsledok miestneho referenda Bratislavy nahrádza rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak sa
ho zúčastnilo aspoň 50 % oprávnených voličov“. Novelou sa však počet zúčastnených mení z 50 % na
taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb d príslušného mestského zastupiteľstva.
6. Hlavný architekt
Hlavný architekt už nebude volený na dobu neurčitú ale na funkčné obdobie 5 rokov. Dochádza
k úprave úloh hlavného architekta v nadväznosti na úpravu územnoplánovacej činnosti.
7. Prístup k údajom
Za § 25 sa vkladá nový § 25a, ktorý upravuje prístup k údajom a povinnosť poskytovať existujúce dáta
a databázy subjektov verejnej správy hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť
územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh.
Zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice (dochádza rovnakým zmenám ako v predchádzajúcom zákone
čo sa týka mesta a mestských častí a ich spolupráce a prístupu k údajom):
1. Referendum mesta a mestskej časti
Mestské zastupiteľstvo vyhlási referendum mesta, ak ide o petíciu skupiny obyvateľov mesta. Počet
oprávnených voličov, ktorí sa musia zúčastniť sa mení z pôvodných 30 % na 20 %. Rovnako ako pri
zákone o hlavnom meste SR Bratislave, aj tu sa menia podmienky kedy výsledok referenda nahrádza
rozhodnutie zastupiteľstva. Bude tak v prípade, keď sa ho zúčastnil aspoň taký počet voličov, aký sa
zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva. Novelou sa taktiež zavádza zákaz vyhlásiť referendum
o rozpočte mesta alebo mestskej časti.
Právna úprava týkajúc sa referenda mestskej časti sa upravuje podobným spôsobom. Referendum
bude vyhlásené, pokiaľ petíciu podpíše aspoň 20 % alebo aspoň 2 500 všetkých oprávnených voličov
v mestskej časti.
2. Spolupráca mesta a mestských častí
Dochádza k rovnakým zmenám ako v zákone o hlavnom meste SR Bratislave. Mestá a mestské časti sú
povinné poskytovať si potrebné údaje a informácie.
3. Spolupráca s právnickými osobami
V § 21 sa dopĺňa nový odsek týkajúci sa spolupráce s právnickými osobami, ktorý znie:
„Mesto môže v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste dohodnúť vykonanie
činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa
podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch,
okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú
infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej
vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa
prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste
splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh
všeobecne záväzného nariadenia a
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov“.
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách:
1. Nové pojmy
Pojem „pozemné stavby“ je nahradený novým pojmom – budova. Ide o úpravu vyvolanú zmenou
pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Rovnako sa pojem „verejnoprospešné stavby“ nahrádza
slovami „stavby vo verejnom záujme“.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
1. Negatívne vymedzenie pojmu živnosť
Novelou sa rozširuje negatívne vymedzenie pojmu živnosť. Podľa nového znenia živnosťou nie je
činnosť pri výkone povolaní autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov,
autorizovaných územných plánovačov, autorizovaných stavebných inžinierov, autorizovaných
kontrolných inžinierov, autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaného stavebného dozoru.
2. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2024
Živnostenské oprávnenie na vypracované dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných
stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré sú vydané do 31.03.2024 platia do 31.03.2026. Do tohto dátumu
je možné vykonávať vypracovanie projektovej dokumentácie. Podobné pravidlá sa uplatňujú aj pri
živnostenských oprávneniach na výkon činnosti vedenia uskutočňovania stavieb na individuálnu
rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia stanoviska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
300 m2 a výšku 15 m a drobných stavieb. Čo sa týka živnostenského oprávnenia na uskutočňovanie
stavieb a ich zmien v rozsahu voľnej živnosti, taktiež platí, že na ich zákale možno do 31.03.2026
vykonávať ich zhotovovanie.
Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch
1. Rozšírenie predmetu úpravy
Zákon sa po novom vzťahuje na architektov, krajinných architektov, územných plánovačov, stavebných
architektov, kontrolných inžinierov, hlavných stavbyvedúcich a stavebný dozor pre vyhradené stavby.
Novelou tak dochádza k rozšíreniu počtu subjektov, ktorých sa zákon týka. V nadväznosti na zmeny
v rámci živnostenského zákona, zákon o autorizovaných architektoch už naďalej nebude upravovať
postup získavania odbornej spôsobilosti na účely vydávania živnostenských oprávnení.
2. Definovanie odbornej spôsobilosti
Novelizáciou sa dopĺňa nový § 2a, ktorý upravuje a definuje pojem odborná spôsobilosť. Ide
o rozhodnutie o zapísaní žiadateľa podľa evidencie na základe získania odbornej kvalifikácie podľa
tohto zákona alebo uznanie odbornej kvalifikácie získanej v domovskom členskom štáte.
3. Základné ustanovenia
Základné ustanovenia § 3 reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú
rozsah povolení, ktoré sú regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno
vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.
4. Oprávnenia architekta a krajinného architekta
Dochádza k rozšíreniu rozsahu oprávnení architekta a krajinného architekta.
5. Územní plánovači
Novelou sa dopĺňa nový § 4b, ktorý upravuje oprávnenie územných plánovačov. Tí budú oprávnení
poskytovať niekoľko typov služieb. Jednou z nich je poskytovanie služieb v oblasti spracovania
územnoplánovacích podkladov a dokumentácie, vypracovanie analýzy a syntézy údajov o území
a výkresu problémových javov, navrhovanie urbanistickej koncepcie územia a koordinovanie činnosti
spolupracujúcich osôb s oprávnením n spracovanie príslušnej časti územnoplánovacej dokumentácie.
Ďalej ide o poskytovanie súvisiacich služieb akou je odborné poradenstvo v oblastí územnoplánovacej.
Tiež grafické spracovanie a modelovanie urbanistického diela a vyhotovovanie odborných posudkov,
odhadov a dobrozdaní.
6. Inžinieri a kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby
Dopĺňa sa definícia pojmu inžinier a rozsah činností, na výkon ktorých je tento subjekt oprávnený.
Zákon tiež bližšie špecifikuje kontrolných inžinierov pre vyhradené stavby. Tí môžu byť autorizovaní na
vykonávanie kontrolných statických posúdení vyhradených stavieb. Sú oprávnení na vypracovanie
kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií vyhradených stavieb, na ktorých
nevykonávali žiadne projektové činnosti pri zhotovovaní projektovej dokumentácie stavby a na
vypracovanie záverečného protokolu kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií
vyhradenej stavby.
7. Autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor
Zákon upravuje podmienky, ktoré musí spĺňať osoba autorizovaného stavbyvedúceho alebo
stavebného dozoru a aké sú ich práva a povinnosti. Autorizovanými osobami môže byť inžinier alebo
technik.
8. Obchodné spoločnosti
„Autorizované osoby alebo registrované osoby podľa tohto zákona môžu na účel výkonu povolania
založiť obchodnú spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie služieb v regulovaných
povolaniach podľa tohto zákona, a vykonávať povolanie prostredníctvom tejto právnickej osoby,
ak sú v nej väčšinovými spoločníkmi alebo akcionármi.“ Zákon ďalej upravuje podmienky pre zápis
obchodnej spoločnosti a iné náležitosti.
Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
1. Predmet a rozsah úprav
Mení sa formulácia predmetu právnej úpravy, no z hľadiska obsahu zostáva zachovaný pôvodný
rozsah. Zákon o vlastníctve bytov upravuje niekoľko skupín právnych vzťahov. Vlastníctvo bytov a
nebytových priestorov tvorí základnú skupinu právnych vzťahov. Ďalšia skupina vzťahov vychádza z
regulácie práv a povinností vo vzťahu ku správe domov. Úprava práv a povinností vlastníkov bytov a
nebytových priestorov pozostáva nielen z ich vzájomných vzťahov, ale aj zo vzťahov s tretími osobami.
Súčasťou zákona sú aj podmienky, pri ktorých je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytom a nebytovým
priestorom. Negatívne sa vymedzuje, že do pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov nepatria bytové
domy s jedným bytom.
2. Povinnosť správy domu
Povinnosť správy domu sa podľa nového znenia nevzťahuje na rodinné domy a domy, v ktorých sú
všetky byty a všetky nebytové priestory vo vlastníctve toho istého vlastníka. Povinnosť správy domu
v takomto prípade vznikne, ak aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudne iný vlastník.
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
1. Stavba, priľahlý pozemok a reklamná konštrukcia
Pod pojmom stavba rozumieme stavu, ktorá má steny a strechu a je pripojená na sieť, vodu
a kanalizáciu a je určená a vhodná na ochranu ľudí, zvierat a vecí. Priľahlý pozemok je neoddeliteľne
určený na spoločné užívanie s priľahlou stavbou alebo slúži na prístup k nej. Reklamná stavba je
konštrukcia na verejné šírenie reklamných informácií. Nezáleží na spôsobe jej osadenia, upevnenia
alebo aký druh materiálu bol použitý.
2. Načo sa nevzťahuje povinnosť ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu
Povinnosť ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu sa nevzťahuje na prevod správy majetku
štátu, ktorý by mohol budúci správca nadobudnúť vyvlastnením. Správca nie je povinný ponúknuť
prebytočný nehnuteľný majetok štátu iným správcom na prevod správy, ak prevádza takýto majetok.
3. Rozdelenie pozemku štátu
Podľa novej právnej úpravy možno rozdeliť pozemok štátu alebo oddeliť jeho časti, pokiaľ tým nie je
ohrozená jeho ďalšia využiteľnosť a jednotková hodnota.
4. Funkcia zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu
Túto funkciu bude môcť vykonávať ústredný orgán štátnej správy alebo Generálna prokuratúra, na
ktorých rozpočet je zapojený správca, vrátane správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity
a ministerstvo financií. Okruh subjektov podľa novely už nezahŕňa Slovenskú akadémiu vied voči
organizáciám akadémie.
5. Prípady, keď správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo aukciu
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode
pozemku o celkovej výmere do 200 m2 nezastavaného stavbou. Novou právnou úpravou bola
vypustená podmienka, že oddelením takéhoto pozemku nie je ohrozená ďalšia využiteľnosť a jeho
jednotková hodnota.
6. Prevod vlastníctva
Čo sa týka prevodu vlastníctva, na platnosť darovacej zmluvy, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok
štátu obci alebo vyššiemu územnému celku, a na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza
nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, okrem kúpnej zmluvy, ktorou sa
prevádza pozemok zastavaný stavbou, ktorá má pôdorys najmenej 15 m2 a je vo vlastníctve
kupujúceho. To neplatí, ak sa spolu s týmto pozemkom vo vlastníctve štátu prevádza aj priľahlý
pozemok. Podmienka týkajúca sa veľkosti pôdorysu v pôvodnej právnej úprave upravená nebola.
7. Prípady, keď správca nie je povinný ponúknuť majetok v registri
Upravujú sa aj prípady, kedy správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu
ponúknuť v registri a je povinný dohodnúť trhové nájomné. Možno tak urobiť v prípadoch, keď je
nájomcom vlastník stavby, ktorá má pôdorys najmenej 15 m2, pričom predmetom nájmu je pozemok
zastavaný touto stavbou vrátane priľahlého pozemku, ide o krátkodobý nájom alebo ide o nájom pre
potreby zariadenia staveniska.
Prípady, kedy správca nie je povinný takýto majetok ponúknuť v registri, no je oprávnený dohodnúť
nižšie než trhové nájomné sa. Rozširujú o nové písmeno h. Možno tak urobiť v prípade, že nájomcom
je cudzí štát a nehnuteľný majetok štátu bude slúžiť pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho
štátu alebo na zriadenie a prevádzku stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená
vzájomnosť.
8. Sezónna terasa alebo predajný stánok na nehnuteľnom majetku štátu
Na nehnuteľnom majetku štátu bude aj naďalej možné zriadiť zariadenie staveniska, reklamnú stavu,
stavbu pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu a inžiniersku stavbu. Podľa novej úpravy
bude možné okrem spomínaných stavieb možné zriadiť aj sezónnu terasu alebo predajný stánok.
Všetky stavby okrem inžinierskej stavby bude možné zriadiť a prevádzkovať len na základe nájomnej
zmluvy. Inžiniersku stavbu možno zradiť na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Na platnosť
takejto zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Za zriadenie vecného bremena patrí štátu
odplata.
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon)
1. Pojem letisko
Pod pojem letisko spadá aj plocha, ktorá je určená na vzlety a pristátie bezpilotných leteckých
systémov a s tým súvisiace činnosti. Pôvodná právna úprava nezahŕňala takýto typ systémov.
2. Nové pojmy
Nové znenie zákona poskytuje aj definíciu pojmu letisková stavba, stavba pre letecké pozemné
zariadenie, súčasť letiskovej stavby, vlastník letiska alebo osobitného letiska, priestor mimo
ochranných pásem a pojmu letecký predpis.
3. Zriaďovanie alebo zrušenie civilných letísk
Súhlas na zriadenie alebo zrušenie takéhoto letiska vydáva na základe žiadosti ministerstvo. Urobí tak
po vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí a na základe
záväzného stanoviska Dopravného úradu. Žiadosť môže podať vlastník alebo prevádzkovateľ civilného
letiska, alebo vlastník pozemku, na ktorom sa letisko nachádza.
4. Dotknutý orgán
V nadväznosti na vypustenie právnej úpravy špeciálnych stavebných úradov, je dopravný úrad
označený ako dotknutý orgán štátnej správy. Túto funkciu uplatňuje niekoľkými formami, a to formou
stanoviska, záväzného stanoviska a súhlasu.
5. Ochranné pásma
Zriaďovanie, určovanie, menenie a zrušenie ochranného pásma letiska naďalej zostáva v právomoci
Dopravného úradu. Určenie takýchto pásem je podmienkou na vydanie a zachovanie platnosti
povolenia na prevádzkovanie letiska. Náklady na určenie ochranných pásiem znáša vlastník alebo
prevádzkovateľ.
6. Konanie o určenie, zmenu a zrušenie ochranných pásem
Novelou dochádza k doplneniu nových paragrafov upravujúcich konanie o určenie alebo zmenu
ochranných pásem. Konanie o určenie sa začína na návrh navrhovateľa. Navrhovateľom môže byť
vlastník, alebo prevádzkovateľ. Bližšie podmienky upravuje § 29a zákona. Konanie o zmene pásem
s platným povolením na prevádzkovanie sa začína na návrh navrhovateľa, ktorým môže byť vlastník
alebo prevádzkovateľ, rovnako ako v predchádzajúcom konaní. Návrh na určenie alebo zmenu sa
predkladá spolu s dokumentáciou spracovanou odborne spôsobilou osobou. Účastníkom konania je
vždy obec a schválené ochranné pásmo sa vyznačí v územnoplánovacej dokumentácií a v katastri
nehnuteľností.
Konanie o zrušenie ochranných pásem začína z vlastného podnetu Dopravný úrad, ktorý zruší pásmo
zruší na základe právoplatného rozhodnutia. Dopravný úrad rozhodne o zrušení pásem, ak zanikne
účel, alebo letisko:
a) nemá viac ako desať rokov platné povolenie na prevádzkovanie letiska alebo povolenie
na prevádzkovanie určeného leteckého pozemného zariadenia,
b) nespĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku a
c) nebola podaná žiadosť o vydanie povolenie na prevádzkovanie letiska alebo o vydanie
povolenia na prevádzkovanie určeného leteckého pozemného zariadenia
Ochranné pásmo môže byť zrušené aj na návrh vlastníka alebo prevádzkovateľa.3
7. Stavby a zariadenia mimo ochranných pásem
Novelou dochádza k zmene ustanovenia upravujúceho stavby a zariadenia mimo ochranných pásem.
Súhlas Dopravného úradu na umiestnenie stavieb a zariadení nestavebnej povahy mimo ochranných
pásem je potrebný v prípadoch, ak:
a) Sa ich najvyšší bod nachádza vo výške 40 m a viac nad terénom
Podľa pôvodnej právnej úpravy šlo o stavby alebo zariadenia vysoké 100 , a viac nad terénom.
b) Môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov alebo leteckých pozemných zariadení,
najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia veľmi vysokého napätia 110 kV a viac,
veterné turbíny, energetické zariadenia alebo vysielacie stanice,
Nové znenie dopĺňa rozsah objektov, respektíve zariadení, k rušeniu ktorých môže dôjsť.
c) môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie
elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá alebo silné svetelné zdroje, veterné turbíny a
nadzemné elektrické vedenia s napätím viac ako 1 000 V vedúce ponad údolia alebo v blízkosti
diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy,
Rovnako ako v predchádzajúcom bode, novelou dochádza k doplneniu rozsahu zariadení.
d) sú umiestnené alebo vykonávané do vzdialenosti 13 km od vzťažného bodu verejného
letiska určeného na prevádzku prúdových lietadiel, a mohli by zvýšiť aktivitu voľne žijúcich
živočíchov, ktorá by mohla byť nebezpečná pre prevádzku takýchto lietadiel,
8. Letecké prekážkové označenie
Vkladá sa nový § 30a. Stavebníkom, vlastníkom stavieb alebo zariadení nestavebnej povahy
v ochranných pásmach vzniká nová povinnosť a to na vlastné náklady umiestniť a udržiavať funkčné
letecké prekážkové značenie. Tiež vzniká povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Dopravnému
úradu zmenu jeho prevádzkychopnosti. Druh, rozsah a prevádzkové podmienky leteckého
prekážkového značenia podľa odseku 1 určuje, mení a zrušuje Dopravný úrad.
9. Subjekt, ktorý môže prevádzkovať letisko a letecké pozemné zariadenie
Prevádzkovať letisko môže len ten, kto preukáže, že je vlastníkom najmenej pohybovej plochy a jej
pásov alebo najmenej dosadacej a odpútacej plochy a plochy konečného priblíženia a vzletu,
letiskových stavieb a nezastavaných pozemkov, ktoré pri prevádzkovaní letiska užíva, alebo že má k
pohybovej ploche a jej pásom, alebo k dosadacej a odpútacej ploche a ploche konečného priblíženia a
vzletu, letiskovým stavbám a nezastavaným pozemkom iný právny vzťah, ktorý ho oprávňuje ich užívať,
alebo súhlas vlastníkov ich užívať na účel prevádzkovania letiska. Stanovujú sa tým nové podmienky
vzťahujúce sa na osobu prevádzkovateľa.
10. Letecké predpisy
Pôvodný § 56 sa nahrádza novým. Pôvodný upravoval medzinárodné štandardy a odporúčania
medzinárodných organizácií v oblasti civilného letectva. Z nového ustanovenia vyplýva, že letecké
predpisy sú záväzné pre osoby činné v civilnom letectve a Ministerstvo ich prijíma rozhodnutím, ktoré
sa uverejňuje v rezortnej zbierke a vyhlasuje sa v Zbierke zákonov. Návrhy sa zverejňujú na webovom
sídle ministerstva dopravy.
11. Prechodné ustanovenia
Na základe novely sa dopĺňajú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2024. Upravujú
režim, podľa ktorého sa bude postupovať pri konaniach, ktoré neboli skončené do dátumu účinnosti teda do 01.04.2024.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch):
1. Pôsobnosť samosprávneho kraja
Pod pôsobnosť samosprávneho kraja spadá obstarávanie zadanie a návrh Koncepcie územného rozvoja
regiónu a územného plánu mikroregiónu a schvaľovanie Koncepcie územného rozvoja regiónu a
územného plánu mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu so všeobecne záväzným
nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť. Ide o úpravu vyvolanú vykonanými zmenami v
procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.
2. Pôsobnosť zastupiteľstva
Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja a to podľa novely
zahŕňa aj právomoc schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja
samosprávneho kraja, regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách, regionálne
rozvojové plány a programy, ako aj schvaľovať Koncepciu územného rozvoja regiónu a územný plán
mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná
časť. Ustanovenie sa dopĺňa o schvaľovanie Koncepcie územného rozvoja regiónu a územného plánu
mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov a to spolu s nariadením. Podobne ako v bode číslo 1, ide
o zmenu vyvolanú vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného
plánovania a konania vo výstavbe.
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi:
1. Rozšírenie okruhu povinností, ktoré zabezpečuje špecialista požiarnej ochrany
Dochádza k rozšíreniu okruhu povinností právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa, ktoré
zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany. Pôvodné znenie zákona, ktoré zahŕňalo
vypracúvanie riešenia protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavieb sa nahrádza
novým, ktoré znie: „riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby a umiestnenia technologického
zariadenia v projektovej dokumentácii,5e) riešenie protipožiarnej bezpečnosti drobnej stavby,5f) ak
tak ustanovuje osobitný predpis,5g) zdokumentovanie uskutočnených opatrení protipožiarnej
bezpečnosti v stavbe v dokumentácii skutočného zhotovenia stavby5h), zdokumentovanie
uskutočnených opatrení protipožiarnej bezpečnosti umiestneného technologického zariadenia v
dokumentácii skutočného zhotovenia stavby; v rozsahu, v akom nemôžu byť tieto podrobnosti
ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa všeobecného predpisu o
výstavbe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, podrobnosti o obsahu
a rozsahu textovej časti a grafickej časti riešenia protipožiarnej bezpečnosti pre stavbu a pre
umiestnenie technologického zariadenia v stavebnom zámere, v projekte stavby, vo vykonávacom
projekte, obsah riešenia protipožiarnej bezpečnosti drobnej stavby, podrobnosti o rozsahu a spôsobe
zachytenia uskutočnených opatrení protipožiarnej bezpečnosti v stavbe a pri umiestnení
technologického zariadenia v dokumentácii ich skutočného zhotovenia,“.
2. Osvedčenie pravosti písomností
Špecialista požiarnej ochrany pri vykonávaní svojich povinností osvedčuje pravosť písomností, ktoré
vyhotovil, odtlačkom pečiatky a vlastnoručným podpisom a ak činnosti vykonáva v informačnom
systéme územného plánovania a výstavby, osvedčuje pravosť kvalifikovaným elektronickým podpisom
s pripojenou kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou, alebo s použitím na to určenej
autorizačnej funkcionality tohto systému. Zmena nastáva v súvislosti so zavedením nového
informačného systému.
3. Vykonávanie štátneho požiarneho dozoru prostredníctvom vydávania záväzného stanoviska
Štátne požiarny dozor sa vykonáva podľa nového znenia už aj prostredníctvom vydávania záväzného
stanoviska k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie
navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností a k žiadostiam na účely konaní podľa
osobitných predpisov.
4. Ministerstvo ako vykonávateľ štátneho požiarneho dozoru
Na základe zmien v oblasti územného plánovania dochádza k zmene spôsobu výkonu štátneho
požiarneho dozoru zo strany ministerstva. Ministerstvo vykonáva štátny dozor posudzovaním
dokumentácie činností alebo stavieb z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti v rozsahu konaní a činností
podľa osobitných predpisov v oblasti územného plánovania a výstavby, a to vo veciach
1. stavieb pri stavbách, ktoré sa majú zhotoviť v územných obvodoch dvoch alebo viacerých
krajov, pri stavbách, pre ktoré nie sú upravené zásady protipožiarnej bezpečnosti, a pri
stavbách, ktoré si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho alebo spoločenského
významu; ak ide o stavbu, ktorá sa má zhotoviť v územných obvodoch dvoch alebo
viacerých krajov, ministerstvo môže určiť krajské riaditeľstvo, ktoré bude príslušné na
konanie,
2. územného plánovania, ak ide o územnoplánovaciu dokumentáciu vzťahujúcu sa na územia
najmenej dvoch krajských riaditeľstiev,
3. prerokovania a riešenia rozporu v konaní o stavebnom zámere, ako vecne príslušný
nadriadený orgán štátnej správy
Ministerstvo tiež vykonáva dozor vydaním záväzného stanoviska k návrhom na posúdenie
strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných
činností, a k žiadostiam na účely konaní podľa osobitných predpisov, ak ide o stavbu alebo činnosť,
1. ktorá presahuje z územného obvodu jedného krajského riaditeľstva do územného obvodu
najmenej jedného ďalšieho krajského riaditeľstva,
2. ktorá nemá upravené zásady protipožiarnej bezpečnosti, alebo
3. ktorú si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho významu alebo spoločenského
významu,“.
5. Krajské riaditeľstvo ako vykonávateľ štátneho požiarneho dozoru
Rozsah, v ktorom krajské riaditeľstvo vykonáva štátny požiarny dozor sa mení rovnako ako rozsah,
v ktorom takýto dozor vykonáva Ministerstvo, s rozdielom, že krajské riaditeľstvo nemá možnosť
vydávať záväzné stanoviská ak ide o stavbu alebo činnosť ktorú si vyhradí z hľadiska osobitného
hospodárskeho významu alebo spoločenského významu.
Krajské riaditeľstvo tiež vykonáva dozor vykonávaním kontrol stavieb v priebehu ich zhotovovania z
hľadiska dodržiavania protipožiarnej bezpečnosti podľa overeného projektu stavby, ktorá presahuje z
územného obvodu jedného okresného riaditeľstvá do územného obvodu najmenej jedného ďalšieho
okresného riaditeľstvá, alebo ktorú si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho alebo
spoločenského významu.
Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady:
1. Pojem stavebný pozemok
Dochádza k zmene definície pojmu stavebný pozemok na účely tohto zákona. Zmena má legislatívnotechnický charakter v nadväznosti na zmenu týkajúcu sa rozhodnutí o povolení stavby. Podľa nového
znenia sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o povolení
stavby, nie v právoplatnom stavebnom povolení, ako to uvádzala pôvodná právna úprava. Z obsahovej
stránky zostáva definícia zachovaná s dodatkom, že na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá
vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby došlo k rozdeleniu stavebného pozemku
geometrickým plánom.
Dochádza k rozšíreniu negatívneho vymedzenia pojmu stavebný pozemok. „Stavebným pozemkom nie
je pozemok uvedený v potvrdení o ohlásení drobnej stavby alebo v rozhodnutí o povolení stavby na
zmenu stavby alebo stavebnú úpravu. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby,
sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak toto rozhodnutie stratilo platnosť a
súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným
pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby,8a) ktorá je vo
vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, ak sa
na tejto parcele budú realizovať len inžinierske stavby k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14.
2. Bývanie s najviac tromi bytmi ako predmet dane zo stavieb
Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR, a to stavby na bývanie s najviac tromi bytmi. Zákon
predtým neupravoval počet bytov.
3. Byty alebo nebytové priestory ako predmet z dane z bytov
Byt alebo časť bytu v bytovom dome, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na iný účel
ako bývanie, sa na účely tohto zákona považuje za nebytový priestor. Nebytový priestor alebo jeho
časť v bytovom dome, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na bývanie, sa na účely
tohto zákona považuje za byt.
4. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
Ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť
vzniknú do 31. decembra 2024, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2024. Právoplatné
stavebné povolenie na stavbu podľa doterajších predpisov sa považuje za rozhodnutie o povolení
stavby. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie podľa doterajších predpisov sa považuje za kolaudačné
osvedčenie stavby.
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike:
1. Zjednotenie pojmov podľa novej právnej úpravy
Dochádza k zjednoteniu pojmov podľa novej právnej úpravy. Slová „stavebný predpis“ sa nahrádzajú
slovami „predpis o výstavbe“, „územný plán regiónov“ sa nahrádza slovami „Koncepcia územného
rozvoja regiónov, alebo územný plán mikroregiónu“, ďalej „územné rozhodnutie na výstavbu“ sa
nahrádza slovami „rozhodnutie o povolení stavby, ktorým sa povoľuje výstavba“ a slová „územné
konanie a stavebné konanie“ sa nahrádzajú slovami „konanie o stavebnom zámere“.
2. Zhotovovanie, zriaďovanie alebo odstránenie stavieb v ochrannom pásme
Zhotoviť, zmeniť alebo odstrániť stavbu, pripojiť stavbu do sústavy alebo umiestňovať iné zariadenia v
ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia alebo na podperných bodoch vonkajšieho
nadzemného elektrického vedenia s napätím do 1 kV vrátane možno len so súhlasom prevádzkovateľa
sústavy. Ak ide o stavbu, ktorá sa povoľuje, prevádzkovateľ sústavy udeľuje súhlas v záväznom
vyjadrení dotknutej právnickej osoby. K zmene dochádza na základe úpravy povoľovania stavieb.
K rovnakej úprave dochádza aj pri ochranných a v bezpečnostných pásmach plynárenského zariadenia.
3. Obmedzenia v ochrannom pásme potrubia
V konaní o stavebnom zámere a v konaní o povolení stavby v ochrannom pásme potrubia je
prevádzkovateľ potrubia dotknutou právnickou osobou. Pôvodné znenie zákona takúto úpravu
neobsahovalo. Súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má byť stavba postavená ako podmienka pri
zriaďovaní stavby v ochrannom pásme potrubia, zostáva zachovaná. Rovnako podmienka súhlasu
zostáva zachovaná aj v prípade vykonávania udržiavacích prác na stavbe v ochrannom pásme potrubia.
Vykonávať iné činnosti podľa odseku 2 v ochrannom pásme potrubia možno iba so súhlasom
prevádzkovateľa potrubia a za podmienok určených prevádzkovateľom potrubia vrátane primeraných
podmienok na zaistenie bezpečnosti potrubia.
Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj:
1. Zúženie rozsahu predmetu zákona
Predmetom poplatku za rozvoj je budova na území obce, na ktorú
a) je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, ktorým sa povoľuje stavba alebo zmena
stavby,
b) bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.
Novým znením zákona dochádza k zúženiu predmetu poplatku za rozvoj. K zmene dochádza
v nadväznosti na novú úpravu ohľadom stavebného povolenia.
2. Poplatková povinnosť poplatníka obci
Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej
stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok. Na postup obce
pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.
Rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj sa vydá ku každému rozhodnutiu o povolení zvlášť. Obec
poplatok za rozvoj nevyrubuje, ani nevyberá, ak nepresiahne sumu 5 eur.
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní:
1. Menovanie a odvolanie predsedu úradu
Pôvodne bolo menovanie a odvolanie predsedu úradu zverené do právomoci vlády. Novelou sa táto
právomoc udeľuje Národnej rade Slovenskej republiky. NR SR tak vykoná na návrh najmenej 15
poslancov a na obdobie sedem rokov.
Obligatórnou podmienkou, ktorú musí predseda úradu spĺňať už nebude fakt, že je držiteľom platného
osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
stupňa utajenia Prísne tajné.
Taktiež dochádza k vypusteniu ustanovenia, ktoré dovoľovalo vláde odvolať predsedu bez uvedenia
dôvodu.
2. Územnoplánovacia dokumentácia
Rovnako ako v zvyšných zákonoch, novelou sa mení ustanovenie obsahujúce úpravu
územnoplánovacej dokumentácie. Toto ustanovenie sa dopĺňa o novú podmienku, ktorá hovorí, že
dokumentácia nesmie byť v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na
obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu ustanovenými Úradom
prostredníctvom všeobecne záväzného predpisu.
3. Územný plán obce a určenie novej hranice zastavaného územia obce
Ak územný plán obce v záväznej časti určí novú hranicu zastavaného územia obce, podkladom na
vykonanie zápisu bude aj uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený územný plán.
4. Vydávanie záväzných stanovísk
Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislava je orgán ustanovený zákonom o hlavnom meste Slovenskej
republiky Bratislave. Ak zákon takýto orgán neustanovuje, tak je príslušným orgánom mesto alebo
mestská časť, podľa toho, kto ako orgán územného plánovania schvaľuje územnoplánovaciu
dokumentáciu. V prípade mesta Košice rovnako platí, že príslušným orgánom je mesto alebo mestská
časť. Ak mesto Bratislava alebo mesto Košice nemajú schválený územný plán, tak je príslušný
samosprávny kraj.
5. Informačný systém
Ustanovenie upravujúce informačný systém sa mení v celku.
Informačný systém sa zriaďuje aj na plnenie úloh pri výkone verejnej moci, na ktorých plnenie je
potrebné používať údaje evidované v informačnom systéme. Verejná časť informačného systému na
základe novely obsahuje aj digitálny obraz SR v rozsahu, v akom jeho verejné sprístupnenie nemožno
využiť na ohrozenie činnosti informačného systému, alebo ohrozenie bezpečnosti alebo obrany SR.
Úrad môže poskytnúť elektronické služby, ktoré spočívajú v:
a) spracovaní a poskytovaní informácií z údajov evidovaných v informačnom systéme nad rámec
informácií, ktoré sú z informačného systému verejne dostupné,
b) poskytovaní verejného testovacieho prostredia.
Takéto služby úrad poskytuje za úhradu s určitými výnimkami, na základe písomnej dohody a na určité
prioritné účely, ktoré bližšie upravuje § 25 odsek 15.
6. Splnomocňovacie ustanovenia
Na základe doplnenia splnomocňovacieho ustanovenia úrad ustanoví všeobecne záväzným predpisom
okrem bodov uvedených v pôvodnom znení zákona aj územnotechnické požiadavky na výstavbu.
7. Územnoplánovacia dokumentácia mesta Bratislava, mesta Košice a krajských miest
schválená do 31. marca 2024
Takáto dokumentácia je aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej
dokumentácie podľa doterajších predpisov. Najneskôr však môže byť týmto postupom oznámené
začatie obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028.
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe
1. Pôsobnosť stavebného úradu
Do pôsobnosti stavebného úradu už nebude spadať rozhodovane o stavebnom zámere pre stavby
jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením. Podobne sa vypúšťa ustanovenie
upravujúce špeciálne stavebné úrady, ktoré sa týka jadrových zariadení a stavieb súvisiacich
s jadrovým zariadením.
2. Vyhradená činnosť vo výstavbe
Stavebný dozor a vedenie uskutočňovania stavebných prác môže vo vzťahu k iným než vyhradeným
stavbám vykonávať aj fyzická osoba- živnostník, ktorá má oprávnenie na tieto činnosti na základe, že
je odborne spôsobilou osobou podľa predpisov o regulovaných povolaniach a regulovaných
činnostiach.
3. Geodet
Mení sa ustanovenie upravujúce osobu geodeta stavby. Novela obsahuje novú definíciu geodeta a tiež
rozširuje a upravuje jeho okruh povinností. Geodet stavby je povinný:
a) zabezpečiť autorizačné overenie výsledkov vybraných geodetických a
kartografických činností oprávnenou osobou,
b) spolupracovať s projektantom na príprave podkladov na vypracovanie projektovej
dokumentácie a na vyhotovovaní vytyčovacích výkresov stavby,
c) pri preberaní a odovzdávaní geodetických podkladov vyhotoviť protokol alebo záznam v
stavebnom denníku,
d) vyhotoviť projekt vytyčovacej siete a vybudovať vytyčovaciu sieť,
e) uskutočniť v teréne merania potrebné na vytýčenie priestorovej polohy stavby a podrobné
vytýčenie stavby,
f) vykonávať priebežne kontrolné merania terénu, geometrických parametrov stavby a
priestorovej polohy stavby,
g) vyhotoviť projekt na meranie posunov a pretvorení a vykonávať meranie posunov a pretvorení
stavby,
h) vyhotoviť geodetickú časť dokumentácie skutočného zhotovenia stavby,
porealizačné zameranie stavby a geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu,
i) vyhotoviť geodetické podklady na súborné spracovanie stavby v informačnom systéme.
4. Zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie
Zrušuje sa Slovenská stavebná inšpekcia zriadená zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
Okrem vyššie uvedených zákonov, novelou boli zmenené a doplnené aj ďalšie právne predpisy.
Účinnosť od: 15.06.2023 s určitými výnimkami
Mgr. Helena Laposová