Schválený zákon o výstavbe

Dňa 27.04.2022 NRSR schválila návrh zákona o výstavbe, ktorý upravuje postup prípravy, zhotovovania, zmien, užívania a odstraňovania stavieb, práva a povinnosti osôb uskutočňujúcich činnosti vo výstavbe a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo výstavbe.

 

Zákon komplexne upravuje cyklus výstavby od stavebného zámeru, cez zhotovovanie, kolaudáciu až po trvalé užívanie stavieb počas ich ekonomickej životnosti. V tomto smere je základnou právnou úpravou v oblasti výstavby.

Nižšie Vám uvádzame prehľad najdôležitejších zmien, ktoré priniesol nový zákon o výstavbe:

    1. Orgány štátnej správy vo výstavbe

Orgánmi štátnej správy vo výstavbe sú:

1. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
2. špeciálne stavebné úrady.

Do pôsobnosti Úradu patrí najmä:

1. vypracovanie koncepcie a smerov rozvoja vo výstavbe v spolupráci s príslušným ministerstvom,
2. rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu,
3. riadenie výkonu štátnej správy vo výstavbe najmä vydávaním smerníc a metodických pokynov a usmernení, poskytovaním odborných stanovísk k právnym predpisom v oblasti územného plánovania a výstavby na zjednotenie rozhodovania,
4. koordinácia uplatňovania tohto zákona špeciálnymi stavebnými úradmi,
5. vedenie zoznamu dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb atď.

Stavebným úradom sú regionálne stavebné úrady, v ktorých územnom obvode sa majú vykonávať stavebné práce, ak nie je príslušný špeciálny stavebný úrad.

V zmysle novej právnej úpravy, špeciálnymi stavebnými úradmi sú:

1. Ministerstvo obrany SR pre stavby pre obranu štátu,
2. Ministerstvo vnútra SR pre stavby pre bezpečnosť štátu,
3. Ministerstvo spravodlivosti SR pre stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže,
4. Úrad jadrového dozoru SR pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením,
5. orgán štátnej správy v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR pri stavbách, ktoré sú predmetom zisťovacieho konania alebo predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, stavbách v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia a pri vodných stavbách, okrem stavieb jadrových zariadení a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením,
6. obvodný banský úrad pri banských dielach a banských stavbách pod povrchom a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín, výbušných predmetov a munície okrem skladov výbušnín, výbušných predmetov a munície, ktoré sa nachádzajú v uzavretom areáli stavieb pre obranu štátu a stavieb pre bezpečnosť štátu, ako aj pri stavbách v povrchových lomoch, pieskovniach a štrkoviskách okrem tých, ktoré sú národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii a stavby nachádzajúce sa na území zapísanom do Zoznamu svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve.

Špeciálny stavebný úrad je príslušný konať aj vo veciach odvolania a výkonu štátneho stavebného dohľadu.

Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu na konanie medzi stavebným úradom a špeciálnym stavebným úradom, určí príslušnosť na konanie špeciálny stavebný úrad do 30 dní od vzniku kompetenčného sporu. Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, určia špeciálne stavebné úrady príslušnosť na konanie vzájomnou dohodou. Ak nedošlo ku vzájomnej dohode o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, rozhodne o príslušnosti na konanie Úrad do 15 dní od oznámenia kompetenčného sporu.

    2. Práva a povinnosti osôb pri príprave a zhotovovaní stavieb

Stavebník:

Stavebníkom je ten, kto má uskutočňovať stavebné práce podľa tohto zákona a  je vlastníkom pozemku, na ktorom sa majú uskutočniť stavebné práce, alebo  má iné práva k pozemku alebo k stavbe, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce.[1]

Niektoré povinnosti stavebníka:

1. oznámiť stavebnému úradu začatie stavby spolu s protokolom o odovzdaní a prevzatí staveniska a identifikátor podľa zákona o e-Governmente o zhotoviteľovi stavby okrem drobných stavieb,
2. zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie stavby u projektanta,
3. zúčastňovať sa na kontrolných prehliadkach stavby,
4. zabezpečiť vytýčenie existujúcej technickej infraštruktúry na stavenisku,
5. zabezpečiť na celý čas uskutočňovania stavebných prác na vyhradenej stavbe osobu oprávnenú na výkon stavebného dozoru,
6. počas zhotovovania stavby zabezpečiť priebežné vykonávanie projektového dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby a kontroly statického zabezpečenia pomocných nosných konštrukcií projektantom atď.

Zhotovenie jednoduchej stavby a drobnej stavby môže sám pre seba zabezpečiť svojpomocou aj stavebník, ktorý nemá oprávnenie na zhotovovanie stavieb; to platí aj na ich zmeny a odstránenie.

Zhotoviteľ stavby:

Zhotoviteľom stavby je osoba, ktorá je oprávnená dodávateľsky zhotovovať alebo odstraňovať stavby a zabezpečovať na tento účel potrebné stavebné práce a iné odborné činnosti vo výstavbe fyzickými osobami s oprávnením na vymedzený druh stavebných prác alebo iných odborných činností.

Zhotovovanie vyhradenej stavby je vyhradené generálnemu zhotoviteľovi stavby, ktorý je držiteľom platného certifikátu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradenej stavby zapísanému v zozname certifikovaných generálnych zhotoviteľov vyhradených stavieb. Certifikáciu vykonáva akreditovaný certifikačný orgán  na základe výsledku preverenia spôsobilosti zhotoviteľa stavby.

Niektoré povinnosti zhotoviteľa:

1. zabezpečiť geodetické a kartografické činnosti na stavbe geodetom stavby a určiť hlavného geodeta stavby,
2. zabezpečiť, aby stavbu viedol oprávnený stavbyvedúci a rešpektovať jeho pokyny týkajúce sa organizácie, koordinácie a harmonogramu stavebných prác a iných činností na stavbe, udržiavania poriadku a čistoty na stavenisku, umiestňovania stavebných výrobkov na stavenisku a odvozu odpadu zo staveniska, zabezpečiť prívod vody a elektriny, ak je prívod vody a elektriny potrebné zabezpečiť na uskutočňovanie stavebných prác,
3. pripraviť zhotovenú stavbu na kontrolnú prehliadku stavby a vyzvať na ňu projektanta a stavebníka,
4. pri zhotovovaní stavby priebežne zabezpečovať také opatrenia, aby nedochádzalo k obmedzovaniu okolitého prostredia nadmerným hlukom, vibráciami, prašnosťou a zápachom atď.

Projektant:

Projektantovi je vyhradené vypracovanie všetkých stupňov projektovej dokumentácie.

Niektoré povinnosti projektanta:

1. navrhnúť stavbu v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a dbať o architektonický a urbanistický súlad navrhovanej stavby s okolím a s charakterom miesta stavby a zabezpečiť ochranu pamiatkových hodnôt,
2. utvárať priestor pre umiestnenie umeleckých diel v rámci funkčných podmienok výstavby a ekonomických možností a požiadaviek stavebníka, najmä v stavbách určených na užívanie verejnosťou a na verejných priestranstvách,
3. navrhovať stavbu s ohľadom na požiadavky civilnej ochrany obyvateľstva,
4. navrhnúť stavbu s ohľadom na existenciu environmentálnej záťaže a stav odstraňovania environmentálnej záťaže atď.

Ustanovenia § 25 a nasl. prijatého zákona upravujú práva a povinnosti ďalších subjektov, a to osoby poverenej vykonávať stavebný dozor, stavbyvedúceho, vlastníka stavby a pod.

    3. Konanie vo výstavbe

V rámci všeobecných ustanovení sa definujú základné pravidlá pre povoľovanie stavieb. Stavbu možno uskutočňovať iba na základe rozhodnutia o stavebnom zámere alebo ohlásenia stavebnému úradu. Povoľovanie stavieb sa bude uskutočňovať elektronicky prostredníctvom informačného systému.

Ak stavebník plánuje odchýlky od overeného projektu stavby ešte neskolaudovanej stavby v rozpore s rozhodnutím o povolení stavby a s požiadavkami v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov, je stavebník povinný vypracovať nový stavebný zámer a požiadať o nové rozhodnutie.  Za zmenu stavebného zámeru sa považuje vždy taká zmena, ktorá si vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Subjekty v konaní vo výstavbe:

Dotknutým orgánom je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom, alebo ústredný orgán štátnej správy chrániacim záujem podľa právneho predpisu ako dotknutý orgán, ak tento záujem môže byť navrhovanou stavbou, zmenou stavby alebo odstránením stavby dotknutý a ktorý je vedený v informačnom systéme. Dotknutý orgán chrániaci záujem podľa osobitného predpisu môže byť príslušným na vydanie rozhodnutí alebo súhlasov potrebných pre budúce zhotovenie stavby. Dotknutým orgánom je aj ministerstvo vnútra, ak navrhovanou stavbou, zmenou stavby alebo odstránením stavby by mohli byť dotknuté záujmy stavieb pre bezpečnosť štátu v pôsobnosti ministerstva vnútra.

Dotknutou právnickou osobou je:

1. právnická osoba, ktorá sa vyjadruje ako vlastník, správca alebo prevádzkovateľ stavby dopravnej infraštruktúry, stavby technickej infraštruktúry na vymedzenom území, a ako správca bodov geodetických základov a je zapísaná v zozname dotknutých právnických osôb, ktorý vedie úrad na svojom webovom sídle; za dotknutú právnickú osobu sa považuje taká právnická osoba, ktorá eviduje údaje v informačnom systéme na dotknutom území,
2. oprávnená právnická osoba, ktorá sa vyjadruje v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak ide o stavbu, pri ktorej sa posúdenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyžaduje.

Účastníkom konania v konaní o stavebnom zámere je:

1. stavebník,
2. vlastník pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba, a vlastník stavby, a ten, kto má k týmto nehnuteľnostiam právo vyplývajúce z vecného bremena, ak nie je stavebníkom,
3. vlastník susedného pozemku a vlastník susednej stavby, ktorého vlastnícke práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté,
4. dotknutá verejnosť, ak je stavebným zámerom dotknutá osobitne chránená časť prírody a krajiny.

Účastník konania má právo byť informovaný o overení projektu stavby, povolení skúšobnej prevádzky, o povolení predčasného užívania stavby a o vydaní kolaudačného osvedčenia. Účastník konania môže podať správnu žalobu voči overeniu projektu stavby, rozhodnutiu o skúšobnej prevádzke, rozhodnutiu o predčasnom užívaní stavby alebo voči kolaudačnému osvedčeniu, ak by neboli v súlade s rozhodnutím o povolení stavby.

Doručovanie: 

Upravili sa základné pravidlá pre doručovanie vo výstavbe. Doručovanie vo výstavbe sa uskutočňuje elektronicky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente; je tak zabezpečené jednak elektronické a rovnako aj písomné doručovanie dotknutých osobám.

Ak projektant, stavebník alebo stavebný úrad koná s neznámym účastníkom konania alebo s počtom účastníkov konania väčším ako 20, doručuje sa verejnou vyhláškou[2], týmto však nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu na elektronickú adresu.

    4. Postup pri povoľovaní stavby

Vypracovanie návrhu stavebného zámeru:

Každá stavba alebo vyhradená stavba sa môže uskutočniť iba na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Návrh stavebného zámeru vypracuje projektant na základe pokynov stavebníka v súlade so základnými požiadavkami na stavby a všeobecnými požiadavkami na výstavbu. Vypracovanie návrhu stavebného zámeru je činnosť projektanta, ktorú vykonáva na základe zmluvného vzťahu so stavebníkom.
Vypracovaný návrh stavebného zámeru je stavebník alebo ním poverený projektant povinný zaznamenať v informačnom systéme na účely jeho prerokovania.

Prerokovanie návrhu stavebného zámeru:

Stavebník alebo ním poverený projektant je povinný doručiť prostredníctvom informačného systému návrh stavebného zámeru:

1. obci, na ktorej území sa majú uskutočniť stavebné práce, na účel získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade s územným plánom obce, na území hlavného mesta Bratislava mestu alebo mestskej časti,
2. samosprávnemu kraju, v ktorého územnom obvode sa majú uskutočniť stavebné práce, na účel získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade s Koncepciou územného rozvoja regiónu, ak obec nemá územný plán alebo územný plán obce nie je v súlade s Koncepciou územného rozvoja regiónu, alebo ak stavebný zámer zasahuje do viacerých území obce,
3. dotknutým orgánom na účel získania záväzného stanoviska podľa druhu a rozsahu navrhovaných stavebných prác a rozsahu pôsobnosti dotknutých orgánov štátnej správy,
4. dotknutým právnickým osobám v území, na účel získania záväzného vyjadrenia,
5. účastníkovi konania o stavebnom zámere na účel získania vyjadrenia,
6. obci alebo mestskej časti hlavného mesta Bratislava alebo mesta Košice, ktoré nemajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, na účel získania vyjadrenia; vyjadrenie nie je záväzné a obsahuje odporúčania obce k návrhu stavebného zámeru.

Záväzné stanovisko podľa písm. a) a b) vyjadrujúce súlad stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie je podmienkou pre ďalší postup v konaní.

Ak ide o záväzné stanovisko obce alebo samosprávneho kraja, z ktorého vyplýva, že stavebný zámer nie je v súlade s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou, stavebník môže požiadať o preskúmanie Úrad podľa zákona o územnom plánovaní. Ak obec podá voči záväznému stanovisku úradu, ktoré vydá v procese preskúmania, správnu žalobu, stavebný úrad nekoná až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Vyššie uvedené subjekty sú povinné doručiť záväzné stanovisko, záväzné vyjadrenie a vyjadrenie projektantovi prostredníctvom informačného systému v lehote do 30 dní, ak ide o jednoduchú stavbu, ak ide o  vyhradené stavby do 90 dní, inak v lehote do 60 dní od doručenia návrhu stavebného zámeru. Na záväzné stanovisko, záväzné vyjadrenie alebo vyjadrenie doručené po lehote stavebný úrad neprihliada.

Účastník konania o stavebnom zámere môže pri prerokovaní stavebného zámeru uplatniť svoje pripomienky k stavebného zámeru.
Stavebník alebo ním poverený projektant je povinný prerokovať neakceptované pripomienky:

1. zo záväzného stanoviska s dotknutým orgánom,
2. zo záväzného stanoviska s obcou, alebo samosprávnym krajom,
3. uvedené v záväznom vyjadrení s dotknutou právnickou osobou,
4. uvedené vo vyjadrení účastníka konania o stavebnom zámere s účastníkom konania o stavebnom zámere.

Výsledkom pripomienkovania a prerokovania návrhu stavebného zámeru je správa, ktorú vypracúva stavebník alebo ním poverený projektant.
Ak zo správy  o prerokovaní návrhu stavebného zámeru, záväzných vyjadrení a vyjadrení vyplýva, že stavebník so vznesenými pripomienkami nesúhlasí, rozhodne o nich stavebný úrad do 30 dní.

Konanie o stavebnom zámere:

Stavebník zašle žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení stavby spolu s návrhom stavebného zámeru, správou o prerokovaní návrhu stavebného zámeru a údajmi alebo dokladmi na účely overenia vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe stavebnému úradu.

Stavebný úrad oznámi začatie konania do 7 dní od doručenia úplnej žiadosti.

Rozhodnutie o povolení stavby:

Základným účelom konania na stavebnom úrade je odstrániť rozpory z prerokovania stavebného zámeru, ktoré sa nepodarilo odstrániť stavebníkovi a projektantovi, a rozhodnúť o nich. Ak sa stavebníkovi a projektantovi podarilo odstrániť všetky rozpory a protichodné stanoviská, tak stavebný úrad môže vydať rozhodnutie o stavebnom zámere.

Stavebný úrad  rozhoduje o všetkých prerokovaných stavebných zámeroch. Rozhodnutie o povolení stavby vydáva stavebný úrad. Ak ide o stavbu, pri ktorej sa vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, alebo stavbu v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia, v konaní o stavebnom zámere rozhoduje a rozhodnutie o povolení stavby vydáva príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o povolení stavby sa stavebníkovi, projektantovi, dotknutej právnickej osobe, dotknutým orgánom a účastníkovi konania o stavebnom zámere oznamuje doručením rozhodnutia.

Rozhodnutie o povolení stavby platí dva roky, pri líniových stavbách a pri vyhradených stavbách tri roky a pri zmontovanom výrobku, informačnej konštrukcii a vonkajšej úprave jeden rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Rozhodnutie o povolení stavby nestráca platnosť, ak sa v lehote jeho platnosti začalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby.

    5. Ohlásenie 

Ust. § 47 zákona o výstavbe ustanovuje, aký druh stavieb bude podliehať ohláseniu stavebnému úradu.
Ohláseniu stavebnému úradu podliehajú:

1. drobné stavby alebo drobné stavebné práce
2. odstránenie drobných stavieb,
3. odstránenie nepovolenej informačnej konštrukcie inou osobou, akou je vlastník nepovolenej informačnej konštrukcie.

    6. Vzťah k správnemu poriadku 

Na konanie podľa zákona o výstavbe sa vzťahuje správny poriadok okrem § 14, § 28, § 33 ods. 2 a § 62 až § 68 predmetného zákona. Správny poriadok sa nepoužije ani na:

1. určenie príslušného stavebného úradu na konanie podľa tohto zákona,
2. určenie, či ide o zmenu stavebného zámeru alebo o zmenu projektu stavby podľa § 31 ods. 6,
3. overovanie projektu stavby a kolaudáciu stavby,
4. ohlásenie drobných stavieb alebo drobných stavebných prác a ohlásenie odstránenia nepovolenej informačnej konštrukcie,
5. overenie dokumentácie skutočného zhotovenia stavby,
6. poskytovanie údajov a informácií dotknutým orgánom projektantovi na vypracovanie stavebného zámeru,
7. vydávanie doložiek súladu.

V konaniach podľa tohto zákona nemožno podať žiadosť ani odvolanie ústne do zápisnice. 

    7. Nepovolené stavebné práce

Terminologické vymedzenie nepovolených stavebných prác sa navrhuje z dôvodu, aby sa už v priebehu zhotovovania stavby dalo porovnaním s projektom stavby identifikovať, že stavebnými prácami už vzniká tzv. čierna stavba. Stavebný úrad tak môže reagovať už pri podozrení s prípravou stavby, teda ešte skôr než je stavba dokončená alebo vo vysokom štádiu dokončovania.

Stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez rozhodnutia o povolení stavby alebo v rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu, a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez  overenia projektu stavby alebo v  rozpore s overeným projektom stavby, sú nepovolené stavebné práce.

V zákone o výstavbe môžeme nájsť aj negatívne vymedzenie pojmu „nepovolené stavebné práce“.

Nepovolenými stavebnými prácami nie sú stavebné práce uskutočňované v súlade s mimoriadnymi podmienkami uskutočňovania stavebných prác pri mimoriadnych udalostiach.

Zrušením možnosti dodatočnej legalizácie stavieb, ktoré bolo vložené do stavebného zákona v roku 1997, zostávajú nevyriešené tzv. čierne stavby. Vzhľadom na uplynulý čas a zmeškanie lehôt na právne riešenie zo strany obcí (stavebných úradov) už nie je možné uplatniť priamy právny postih (priestupky a správne delikty) ani súdne riešenie. Preto sa navrhuje preskúmať stavebnotechnickú spôsobilosť existujúcich neskolaudovaných stavieb na žiadosť ich vlastníkov.

Stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby osvedčí spôsobilosť stavby na prevádzku, ak ide o stavbu zhotovenú bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia, alebo stavbu užívanú bez kolaudačného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov od 1. januára 1990 do 31. marca 2024 a vlastník stavby preukáže, že: 

1. stavba svojim stavebnotechnickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby a účelu, na ktorý ju vlastník nepretržite bez nedostatkov užíva, a stavebný úrad v konaní zistí, že stavba neohrozuje život,
2. je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku a došlo k usporiadaniu pozemku podľa osobitných predpisov,
3. stavba nebola postavená v rozpore so záujmami chránenými podľa zákonov účinných v čase zhotovenia alebo v čase preskúmania podľa toho, ktorá skutočnosť je pre vlastníka priaznivejšia; za takúto stavbu sa považuje aj stavba nachádzajúca sa v chránenom území,
4. stavba sa nenachádza pod elektrickým vedením alebo v jeho ochrannom pásme alebo v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia alebo že prevádzkovateľ dopravnej infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry, v ktorej ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme sa stavba nachádza, s jej umiestnením v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme súhlasí,
5. ku stavbe je vypracovaná dokumentácia skutkového stavu existujúcej stavby na účely kolaudácie nepovolenej stavby, ak si vypracovanie takejto dokumentácie stavebný úrad vyžiada.

Ak vlastník stavby preukáže spôsobilosť stavby na prevádzku stavebný úrad vydá na stavbu osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku má účinky kolaudačného osvedčenia podľa zákona o výstavbe.

Ak vlastník stavby nepreukáže splnenie vyššie uvedených podmienok stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Ak vlastník stavby nepreukáže užívanie stavby bez stavebnotechnických a prevádzkových nedostatkov, stavebný úrad nariadi neodkladné stavebné úpravy. Ak vlastník stavby neuskutoční nariadené neodkladné stavebné úpravy a neodstráni chybný stav, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Ak vlastník stavby nepodá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku ani na výzvu stavebného úradu, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Lehota vo výzve na podanie žiadosti nesmie byť kratšia ako 60 dní.

Ustanovenia tohto paragrafu, ustanovenia týkajúce sa rozhodnutia o povolení stavby a o kolaudácii stavby sa primerane použijú aj na dokončenie rozostavanej stavby. Stavebný úrad vydá stavebníkovi rozhodnutie, ktorým určí podmienky pre zhotovenie rozostavanej stavby a požiadavky na uskutočnenie kolaudácie alebo na upustenie od kolaudácie.

    8. Register stavieb

Zákon o výstavbe upravuje rozsah údajov v oblasti výstavby, ktoré eviduje v informačnom systéme stavebný úrad.

Do registra stavieb, ktorý sa vedie v informačnom systéme, sa zapisujú

1. údaje o stavbách,
2. údaje o zhotoviteľovi stavby,
3. zoznam certifikovaných generálnych zhotoviteľov vyhradených stavieb,
4. register reprezentatívnych združení vlastníkov informačných konštrukcií.

Účinnosť od: 01.04.2024
Schválené znenie
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Helena Laposová

[1] právo užívať pozemok alebo stavbu na základe nájomnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu; právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo so stavbou; právo vyplývajúce z iných právnych predpisov; užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu

[2] Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa úradný dokument vyvesí prostredníctvom informačného systému počas 15 dní na elektronickej úradnej tabuli. Posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia. Projektant alebo stavebník je povinný oznámiť verejnú vyhlášku aj iným vhodným spôsobom v mieste realizácie stavebného zámeru; to sa nevzťahuje na líniové stavby.