Skládky odpadov bez prevádzkovateľov
Dňa 22.11.2022 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. V SR sa nachádza niekoľko skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ zanikol bez právneho nástupcu alebo si nesplnil povinnosť skládku odpadov, ktorá už nie je v prevádzke, riadne uzatvoriť a zrekultivovať a monitorovať najmenej 30 rokov po jej uzatvorení.
Cieľom predloženého návrhu je, aby v takýchto prípadoch mohol štát prostredníctvom ministerstva skládky odpadov uzatvoriť a zrekultivovať. Náklady na uzavretie a rekultiváciu skládok odpadov budú hradené z účelovej finančnej rezervy. V prípade, ak ÚFR bude nedostatočná, ministerstvo použije prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré bude od prevádzkovateľa alebo inej povinnej osoby následne vymáhať.
Účelom predkladaného návrhu je zabrániť špekulatívnym prevodom majetku, ktorými by sa prevádzkovateľ chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov. V prípade, ak prevádzkovateľ skládky odpadov alebo iný držiteľ integrovaného povolenia bude chcieť previesť svoje práva a povinnosti na inú osobu, prípadne predať svoj majetok inej osobe, nemôže tak urobiť bez súhlasu Slovenskej inšpekcie životného prostredia alebo okresného úradu.
Návrh zákona rieši aj prípady nezákonného umiestňovania odpadu fyzickými osobami a podnikateľskými subjektami. Bez ohľadu na to, či takáto osoba umiestňuje odpad na vlastnom pozemku alebo pozemku vo vlastníctve iného subjektu, po preukázaní nezákonného umiestňovania odpadu bude táto osoba povinná na základe rozhodnutia okresného úradu zabezpečiť zhodnotenie, príp. zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu na vlastné náklady a prostredníctvom subjektu, ktorý je na takúto činnosť oprávnený.
Súčasťou predkladaného návrhu sú aj zmeny v oblasti integrovaného povoľovania. Návrh ďalej zohľadňuje ciele Plánu obnovy a odolnosti, týkajúce sa oddelenia stavebného konania od integrovaného povoľovania a vytvorenia funkčného BAT centra na ministerstve. Zároveň zakotvuje spojenie procesov súvisiacich s posudzovaním vplyvov na životné prostredie s integrovaným povoľovaním do jedného konania. Ich kumuláciou by sa mal skrátiť povoľovací proces a predpokladá sa tiež zníženie administratívnej záťaže, spočívajúce v odstránení duplicity niektorých procesov.
Do predkladaného návrhu sú zapracované aj zmeny, súvisiace s posudzovaním nepriaznivých účinkov na prírodné zdroje a potvrdením environmentálnej škody, s kompetenciami príslušných orgánov, kedy je potrebné suplovať prevádzkovateľa, ktorý nekoná a preventívne prípadne nápravné opatrenia je potrebné vykonať okamžite.
Rozpory platnej právnej úpravy predložený návrh zákona odstraňuje prenesením povinnosti zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov na ministerstvo, ktoré môže uzatvorením a rekultiváciou skládky odpadov, prípadne jej časti alebo jej následným monitoringom poveriť niektorú z organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Ministerstvo alebo ním poverená organizácia prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečí všetky úkony, potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti. Monitoring a následnú starostlivosť o uzavretú skládku odpadov alebo jej časť sa bude realizovať prostredníctvom podnikateľského subjektu, disponujúceho oprávnením na výkon takejto činnosti. Náklady na uzavretie, rekultiváciu a následný monitoring skládky odpadov nebude ministerstvo ani poverená organizácia hradiť z vlastných prostriedkov, ale využije prostriedky z účelovej finančnej rezervy. V prípade nedostatočnej účelovej finančnej rezervy budú ministerstvu poskytnuté potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré bude ministerstvo následne vymáhať od prevádzkovateľa, zodpovedného za uzatváranú skládku.
Za účelom zabránenia špekulatívnym prevodom majetku, ktorým by sa prevádzkovateľ chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov, ktorú zabezpečilo ministerstvo bude prevod majetku a majetkových práv, súvisiacich s činnosťou skládky odpadov, podmienený súhlasom Slovenskej inšpekcie životného prostredia, resp. okresného úradu. Tieto orgány udelia súhlas len vtedy, ak si prevádzkovateľ riadne plní zákonné povinnosti, vrátane úhrady nákladov, vynaložených štátom na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov, ktorú takýto subjekt prevádzkoval alebo prevádzkuje.
Predložená novela má tiež za cieľ obmedziť prístup fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá bola členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ak týmto podnikateľským subjektom bola uložená pokuta za porušenie vybraných povinností v oblasti odpadového hospodárstva, k funkcii člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve, a to na dobu minimálne troch rokov. Ide o formu špeciálnej sankcie v prípadoch, keď nekonanie zo strany dotknutého subjektu môže mať závažné dopady na životné prostredie a záväzky Slovenskej republiky (neuzavretie skládky odpadov, neprijatie opatrení na predchádzanie vzniku rizík znečisťovania po definitívnom ukončení činnosti, neposkytnutie potrebných informácií Slovenskej inšpekcii životného prostredia a štátnemu podniku, ktorý bude vykonávať uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov namiesto nečinného prevádzkovateľa). Inštitút tzv. civilnej diskvalifikácie sa zavádza v súlade § 13a Obchodného zákonníka.
Návrh zákona rieši aj prípady nezákonného umiestňovania odpadu fyzickými osobami a podnikateľskými subjektami. Bez ohľadu na to, či takáto osoba umiestňuje odpad na vlastnom pozemku alebo pozemku vo vlastníctve iného subjektu, po preukázaní nezákonného umiestňovania odpadu bude táto osoba povinná na základe rozhodnutia okresného úradu zabezpečiť zhodnotenie, príp. zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu na vlastné náklady a prostredníctvom subjektu, ktorý je na takúto činnosť oprávnený.
Návrh zákona ďalej zakotvuje spojenie procesov súvisiacich s posudzovaním vplyvov na životné prostredie s integrovaným povoľovaním do jedného konania. Ich kumuláciou by sa mal skrátiť povoľovací proces a predpokladá sa tiež zníženie administratívnej záťaže, spočívajúce v odstránení duplicity niektorých procesov.
Pozitívom predkladanej právnej úpravy je prenesenie kompetencií v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie na Slovenskú inšpekciu životného prostredia v prípade tých prevádzok, ktoré pre svoju činnosť potrebujú integrované povolenie. Spojenie posudzovacích procesov s integrovaným povoľovaním a ustanovenie jedného povoľovacieho orgánu bude mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, ktoré dlhodobo poukazovalo na roztrieštenosť právnej úpravy a s ňou spojenú časovú náročnosť integrovaného povoľovania.
Navrhovaný dátum účinnosti: 01.04.2023 s určitými výnimkami
MPK končí: 12.12.2022
Mgr. Adam Mikuš