Stratégia riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR

Dňa 26.01.2022 vláda SR schválila Národnú stratégiu riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR. Zámerom materiálu je predstaviť aktualizovaný pohľad, najnovšie stratégie a smerovania v oblasti manažovania rizík bezpečnostných hrozieb a predložiť pohľad na nové strategické ciele a politiku manažovania rizík bezpečnostných hrozieb v Slovenskej republike. Prioritné oblasti efektívneho riadenia rizík bezpečnostných hrozieb, a teda aj činnosti a aktivity vykonávané v súlade so stratégiou, sú naplánované na obdobie 10 rokov, počínajúc rokom 2022.

Stratégia navrhuje systémové opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti a reakcie na bezpečnostné hrozby a definuje nástroje na zvyšovanie spoločenskej, ekonomickej a individuálnej (občianskej) odolnosti formou integrovaného riadenia rizík na nadrezortnej úrovni. Riadenie rizík je nevyhnutné zabezpečiť integráciou všetkých politických dokumentov, stratégii a plánov rozvoja Slovenskej republiky, Európskej únie a medzinárodných mechanizmov civilnej ochrany a humanitárnej pomoci, v zmysle ktorých je celý dokument koncipovaný.

Samotný materiál predstavuje len rámec pre realizáciu, ktorá bude vychádzať z legislatívnych zmien, resp. iných materiálov rozpracúvajúcich túto stratégiu. Neoddeliteľnou súčasťou materiálu budú jeho akčné plány, ktoré sa budú koncipovať ako dokumenty na 3-ročné obdobie. Prvý akčný plán bude vypracovaný a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky do konca júna 2022.

Riadenie rizík podlieha množstvu právnych a vykonávacích predpisov a stratégií, ktoré predstavujú formálny základ účinnej ochrany života, zdravia a majetku pred hrozbami a mimoriadnymi udalosťami. Zákony zároveň stanovujú úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy a samospráv, ako aj povinnosti fyzických osôb a právnických osôb. Hlavné (národné) legislatívne východiská, na ktorých je stratégia postavená, sú nasledovné právne predpisy:

1. Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva,
2. Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií,
3. Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre,
4. Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo čase vojny a vojnového stavu,
5. Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme,
6. Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii apod.

Národná stratégia upravuje aj tzv. kľúčových aktérov riadenia rizík v rámci verejnej správy a súkromného sektora. Zaraďuje sem najmä orgány štátnej správy, miestnu a regionálnu územnú samosprávu a verejnoprávne inštitúcie pri zabezpečovaní verejných úloh, podnikateľské subjekty, MNO, subjekty z akademického prostredia atď.

Národná stratégia uvádza, že len zapojením samosprávnych orgánov, lokálnych sociálnych, vzdelávacích a zdravotných organizácií, ako aj designovaných komunitných organizácií a dobrovoľníkov je možné dosiahnuť aktívnu participáciu dotknutých strán pri riešení krízových situácií. Úlohy v rámci prevencie, pripravenosti, reakcie a obnovy sú rozdelené podľa kompetencií rezortných ministerstiev a orgánov štátnej a verejnej správy, pričom už tradične sa do predmetných úloh zapájajú profesionálne organizácie a dobrovoľníci, vykonávajúci humanitárne, záchranárske, pátracie a bezpečnostné činnosti a iné. Takisto sa do týchto činností zapájajú aj iné právne subjekty so zameraním obdobnej odbornej náplne.

Hlavnou ambíciou stratégie je zvýšiť odolnosť a znížiť dopady krízových situácií prostredníctvom financovania opatrení smerujúcich k naplneniu uvedených strategických cieľov manažmentu rizík na účel dosiahnutiu konkrétnych výsledkov v nasledovných 4. tematických oblastiach:

1. Dobré spravovanie jednotného národného systému riadenia rizík bezpečnostných hrozieb

Aktivity v rámci tejto oblasti budú viesť k synchronizácii opatrení prevencie, pripravenosti, reakcie a obnovy na všetkých úrovniach štátnej správy a samosprávy, ako aj občianskej spoločnosti. V tomto zmysle bude potrebné novelizovať legislatívu na všetkých úrovniach, angažovať príslušné zainteresované rezortné organizácie a zároveň prepojiť ich činnosti na medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni. Základom adaptácie inštitucionálneho a právneho rámca sú adaptačné, mitigačné a intervenčné činnosti vedúce 21 k znižovaniu rizík prostredníctvom aplikácie právnych noriem a integrovaním opatrení, vrátane fiškálnych. V rámci programových dokumentov bude potrebné doplniť dlhodobé ciele a priority o požiadavky na adaptabilitu pre prípady mimoriadnych udalostí, napr. v tom zmysle upraviť rozvojové plány, ÚMR, IÚS, PHSR, odvetvové rozvojové plány, plány adaptácie na zmenu klímy, plány podpory verejného zdravia a ochrany zraniteľných skupín.

2. Manažment rizík bezpečnostných hrozieb a trvalo udržateľný rozvoj

Prechod z operatívneho k strategickému plánovaniu bude zabezpečený modernizáciou mechanizmov zameraných na znižovanie rizík vrátane ich aplikácie do politík, programov a projektov. Na účinné budovanie environmentálnej a socioekonomickej odolnosti voči zmene klímy na regionálnej úrovni je potrebný proaktívny prístup a dlhodobé integrované plánovanie, ktoré rieši existujúce aspekty udržateľného rozvoja s prihliadnutím na zvýšenú zraniteľnosť a vedie k hospodárskemu rozvoju regiónu. Kľúčové aktivity znižovania rizík sú zhodnocovanie a analýza škodovosti a s tým spojené investície a následné formy financovania vrátane paušálnych rozpočtových opatrení pre zabezpečenie prevencie a pripraveností v každej samospráve, ustanovenia špeciálnych poplatkov, daní, či daňových dezignácií v naviazanosti na regionálny rozvoj, klimatickú zmenu či energetiku.

3. Kompetencie, vzdelávanie a odborná spôsobilosť

Za účelom zlepšenia procesov a inštitucionálneho dobrého spravovania je potrebné vytvoriť robustný systém vzdelávania v oblasti krízového riadenia, so zahrnutím taktických cvičení na všetkých úrovniach (horizontálne a prierezové v každom rezorte, vertikálne medzi riadiacimi úrovňami); Využitím vedeckých informácií, modelovaním krízových situácií a ich možných dopadov chcú modernizovať systémy a nástroje včasného varovania a prispôsobiť ich potrebám financovania, vychádzajúc z reálnych predpovedí s cieľom zachrániť životy a optimalizovať dostupné finančné prostriedky na odstránenie následkov krízových situácií a návrat do normálneho stavu; V rámci prioritnej oblasti sa budú venovať aj otázkam ako kvalita životného prostredia, sociálno-ekonomické vplyvy, riadenie a správa, doprava a urbanizmus, ako aj podpore spoločenských vied, ktoré pomáhajú budovať odolnosť voči katastrofám.

4. Komunikácia s občianskou spoločnosťou, participácia a koordinácia

Účelom aktivít v rámci danej prioritnej oblasti je zlepšiť krízovú komunikáciu a situačné povedomie občanov aj prostredníctvom mediálnej práce a osvetových aktivitách na školách, vo verejných inštitúciách alebo v rámci komunít a lokálnych mimovládnych organizácii.

Za plnenie strategických cieľov a koordináciu jednotlivých činností budú zodpovedať jednotlivé orgány štátnej správy, samosprávy a iných subjektov vrátane Úradu vlády SR.

Sprievodná dokumentácia
Mgr. Helena Laposová