Súdny dvor Európskej únie z 10.5.2016 - Rozvoj zaostalých regiónov v rámci európskej politiky súdržnosti

Žalobcovia predložili Európskej komisii návrh európskej občianskej iniciatívy s názvom „Kohézna politika pre rovnosť regiónov a zachovanie regionálnych kultúr“ v súlade s článkom 11 ods. 4 ZEÚ a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, s. 1). Z informácií poskytnutých žalobcami v rámci požadovaných informácií vyplývalo, že sporný návrh smeroval k tomu, aby politika súdržnosti Európskej únie prikladala mimoriadnu pozornosť regiónom, ktorých etnické, kultúrne, náboženské či jazykové charakteristiky sa odlišujú od okolitých regiónov. Pre tieto regióny, vrátane geografických zón, ktoré nemajú štruktúry s udelenými administratívnymi právomocami, sa znižovanie zaostalosti v hospodárskom rozvoji v porovnaní s okolitými regiónmi, podpora hospodárskeho rozvoja a ochrana podmienok hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti musia zabezpečovať tak, aby ich charakteristiky zostali nezmenené. Na to musia mať tieto regióny rovnaké možnosti prístupu k rôznym fondom Únie a k zachovaniu ich charakteristík a musí sa im zaručiť riadny hospodársky rozvoj, tak aby rozvoj Únie mohol byť udržateľný a bola zachovaná jej kultúrna diverzita.

Podľa žalobcov politika súdržnosti upravená článkami 174 ZFEÚ až 178 ZFEÚ musí na to, aby zodpovedala základným hodnotám definovaným v článkoch 2 ZEÚ a 3 ZEÚ, prispievať k zachovaniu etnických, kultúrnych, náboženských či jazykových charakteristík špecifických pre regióny s národnostnou menšinou, ktoré sú ohrozené európskou ekonomickou integráciou, a nápravu znevýhodnenia a diskriminácie, ktorými je postihnutý hospodársky rozvoj týchto regiónov.

Žalobcovia predložili návrh právneho aktu Únie, ktorý má poskytovať definíciu „regiónu s národnostnou menšinou“, odkazujúc po prvé na koncepty a ciele uvedené v určitých nástrojoch medzinárodného práva, najmä na definíciu „národnostnej menšiny“ uvedenú v odporúčaní 1201 (1993) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, prijatého 1. februára 1993, týkajúceho sa dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, po druhé na spoločné ústavné tradície členských štátov, po tretie na judikatúru, ktorá sa vyvinula uplatňovaním Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, po štvrté na článok 3 ZEÚ a na článok 167 ZFEÚ, ako aj po piate na vôľu dotknutých spoločenstiev, vyjadrenú (referendom), mať autonómne postavenie v rámci dotknutého členského štátu. Na druhej strane uvedený akt by mal v súlade s vyššie uvedenou definíciou označovať regióny s národnostnou menšinou existujúce v rámci Únie, ktoré by následne mali byť integrované do spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „NUTS“) uvedenej v prílohe I nariadenia č. 1059/2003.