Úpravy energetickej úspornosti budov
Dňa 01.12.2020 schválila NRSR novelu zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Novela“).
Právny stav k: 01.12.2020
V rokoch 2018 a 2019 bol vydaný súbor vzájomne prepojených ôsmych legislatívnych dokumentov v oblasti energetiky pod názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (ďalej ako „zimný energetický balíček“).
Zimný energetický balíček zásadným spôsobom transformuje energetické prostredie so zámerom napĺňať strategické ciele Európskej únie v oblasti klimatickej a energetickej politiky do roku 2030[1].
Novelou sa predovšetkým:
1. upravujú ciele úspor energie,
2. upravujú národné príspevky k cieľom energetickej efektívnosti, ich stanovenie, monitoring a reportovanie, s prioritným zameraním na plnenie cieľov energetickej efektívnosti v roku 2030,
3. precizujú pravidlá pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kW,
4. určuje pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, kedy kontrolu nebude potrebné vykonať,
5. upravujú sa definície vykurovacích a klimatizačných systémov.
6. zrušuje požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov,
7. upravuje povinnosť inštalácie individuálnych meracích zariadení v budovách aj pre nové budovy, digitalizácia meradiel v teplárenstve,
8. zavádza ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy.
Verejné budovy s celkovou podlahovou plochou nad 250 m2 musia mať vydaný energetický certifikát budovy, ktorý by sa mal obnoviť v roku 2025, kedy je aj ustanovená povinnosť inštalácie predmetného systému v dotknutých nebytových budovách.
Pri novej nebytovej budove, ktorá bude mať navrhnutý vykurovací alebo klimatizačný systém s výkonom väčším ako 290 kW, je vhodné takéto posúdenie vykonať už počas projektu nebytovej budovy a v prípade pozitívneho ekonomického a technického hodnotenia vybaviť navrhovanú nebytovú budovu automatickým a riadiacim systémom s požadovanými funkcionalitami[2].
V neposlednom rade sa dopĺňa povinnosť pre organizáciu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru) informovať o možnostiach nahradenia kotlov na fosílne palivá inými udržateľnejšími a efektívnejšími alternatívami.[3]
Novela nadobúda účinnosť 01.01.2021.
Mgr. Vladimír Fujak
[1] Jednou z piatich dimenzií zimného energetického balíčka je aj problematika energetickej efektívnosti. V tejto oblasti bolo dohodnuté dosiahnuť na úrovni Európskej únie podľa ambiciózneho scenára zníženie energetickej spotreby o 32,5 % do roku 2030.
[2] Je vhodné, aby už súčasné projekty nebytových budov počítali s touto povinnosťou, účinnou od roku 2025. Preto sa ustanovuje, že vyhodnotenie by malo byť súčasťou správy vydávanej súčasne s energetickým certifikátom budovy. Pre nové budovy sa energetický certifikát budovy vydáva pred kolaudáciou budovy.
[3] Pod efektívnejšou alternatívou je možné rozumieť rôzne iné palivá, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, ako napríklad obnoviteľné zdroje energie, alebo aj zemný plyn pri nahradení uhlia alebo vykurovacieho oleja. Nejde však iba o zmenu palivovej základne, ale je možné riešiť aj problematiku zmeny celej technológie vykurovania a prípravy teplej vody na inú efektívnejšiu technológiu, ako je napríklad kotol na spaľovanie palív.