Ústavný súd SR - VZŤAH STAROSTU OBCE A OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVAPRI ROZHODOVANÍ O NAKLADANÍ S MAJETKOM OBCE

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením prijal sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Sťažovateľ ako advokát uzavrel s obcou zastúpenou jej starostom, zmluvu o poskytnutí právnej pomoci v ktorej bola dohodnutá podielová odmena za zastupovanie vo výške 10 % z hodnoty vydaných nehnuteľností a ďalšiu zmluvu o právnej pomoci, „na základe ktorej mal navrhovateľ naďalej zastupovať obec v konaní .Sťažovateľ bol pri poskytovaní právnej pomoci obci úspešný. Sťažovateľovi však dohodnutá odmena za poskytnuté právne služby vyplatená nebola, preto sa obrátil na okresný súd s návrhom na schválenie zmieru. Okresný súd uznesením schválil navrhovaný zmier a obec zaviazal zaplatiť sťažovateľovi. Krajský súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že uznesenie okresného súdu o schválení zmieru zrušil. Vychádzal z právneho názoru, že „uzatváranie zmluvy o právnom zastúpení malo priamy dopad na majetok obce, pokiaľ obec má platiť trovy právneho zastúpenia svojim právnym zástupcom“ „nemôže starosta obce sám rozhodovať za zastupiteľský zbor obce, pokiaľ ako štatutárny orgán obce v majetkových veciach chce rozhodovať o majetku obce a na takéto rozhodovanie o majetku obce nemá stanovisko obecného zastupiteľstva“. Starosta obce nemal ako štatutárny orgán obce povolenie od obce uzavrieť zmier, ktorý má dopad na majetok obce, pretože nemal vyjadrenie a poverenie obecného zastupiteľstva na uzavretie takéhoto zmieru.“.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie sťažovateľa je neopodstatnené. Preto dovolanie sťažovateľa rozsudkom zamietol.