Veľká novela Obchodného zákonníka a ďalších zákonov

V roku 2020 došlo k významným zmenám v oblasti obchodného práva. Dňa 01.10.2021 nadobudla účinnosť novela k Obchodnému zákonníku, ktorá so sebou priniesla veľké novinky aj pre obchodné spoločnosti. Okrem Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) však boli novelizované aj ďalšie právne predpisy, ktoré úzko súvisia s novou právnou úpravou OBZ, ako napr.:

1. Civilný mimosporový poriadok;
2. Zákon o združovaní občanov;
3. Živnostenský zákon;
4. Zákon o obchodnom registri;
5. Zákon o dani z príjmov;
6. Daňový poriadok;
7. Zákon o registri mimovládnych neziskových organizáciách a ďalšie.

Z dôvodu stálej aktuálnosti témy uvádzame prehľad najdôležitejších zmien v rámci novelizačných úprav.

Zmeny v Obchodnom zákonníku:

1. Úradne osvedčenie (písomného) súhlasu vlastníka nehnuteľnosti

OBZ ustanovuje povinnosť preukazovať pri zápise do obchodného registra oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti, na ktorej je situované sídlo, resp. miesto podnikania. V zmysle novej právnej úpravy sa vyžaduje úradne osvedčený podpis vlastníka nehnuteľnosti alebo nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov na udelenom súhlase.[1]

2. Nemožnosť zápisu „obmedzenia štatutárneho orgánu“ do obchodného registra

Do obchodného registra už nie je vôbec možné zapisovať obmedzenia štatutárneho orgánu konať za zapísanú právnickú osobu. Vo všeobecnosti platí, že obmedzenia štatutárneho orgánu konať za danú právnickú osobu nemajú žiadne právne účinky navonok, t.j. vo vzťahu k tretej osobe. V aplikačnej praxi sme sa však mohli stretnúť s tým, že právnické osoby navrhovali do obchodného registra zapisovanie obmedzení, čo u tretích osôb mohlo vyvolať stav právnej neistoty.

3. Zrušenie fakultatívneho zápisu fyzických osôb do obchodného registra a podnikanie zahraničnej osoby na území SR

Z OBZ sa vypustilo ustanovenie o možnosti fakultatívneho zápisu fyzickej osoby do obchodného registra.[2] Z tohto dôvodu bolo potrebné upraviť aj problematiku oprávnení zahraničných osôb podnikať na území SR a neviazať ju bez rozdielu len na zápis do obchodného registra. Podľa novej právnej úpravy oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu vzniku živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia, resp. zápisom podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby do obchodného registra.

4. Jednoznačné vymedzenie subjektov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra

Cieľom tejto právnej úpravy bolo zabezpečiť, aby z obchodného registra bolo možné vymazať niektoré historické právne formy, ktoré boli do obchodného registra prevzaté ešte z tzv. podnikového registra; ide napr. o obecné podniky alebo národné výbory. Výpočet subjektov, ktoré sa v súčasnosti zapisujú do obchodného registra nájdeme v § 27 ods. 2 OBZ.

5. Zmena definície „spoločnosť v kríze“

Za spoločnosť v kríze sa považuje aj spoločnosť v čase od jej zrušenia až do vstupu do likvidácie.

6. Spôsoby a dôvody zrušenia obchodných spoločností

Novelizované ustanovenie § 68 vyjadruje pravidlo, že spoločnosť môže byť zrušená s likvidáciou (ak bude zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora) alebo bez likvidácie (ak ide o prípad univerzálnej sukcesie alebo ak nebol zložený preddavok na likvidátora). Ďalej sa uvádza, že po konkurze, resp. po ukončení konkurzného konania, sa spoločnosť priamo vymaže z obchodného registra a nebude sa zisťovať, či sú tu predpoklady na likvidáciu.

7. Následky neuloženia účtovnej závierky do zbierky listín

Ak je spoločnosť v omeškaní s uložením účtovnej závierky do zbierky listín viac ako 6 mesiacov, súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti.

8. Rozhodnutie spoločníkov o zrušení spoločnosti z dôvodu splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti

Zvýrazňuje sa pravidlo, že spoločníci môžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti len v prípadoch zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti, t.j. s právnym nástupcom. V ostatných prípadoch len tak, že vyvolajú proces likvidácie tým, že zároveň ustanovia likvidátora. Nie je možné, aby spoločníci rozhodli o tom, že spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie.

9. Konštitutívny zápis likvidátora do obchodného registra ako moment začatia likvidácie

Likvidácia sa začne „konštitutívnym“ zápisom prvého likvidátora do obchodného registra (zmena likvidátora alebo jeho odvolanie v priebehu likvidácie nemá vplyv na likvidáciu). V zmysle právnej úpravy do 30.09.2020 spoločnosť vstupovala do likvidácie ku dňu svojho zániku.

10. Osoba likvidátora

V zmysle novely, existujú dve možnosti, akými je možné ustanoviť likvidátora, a to 1. súdom alebo 2. spoločníkmi, resp. príslušným orgánom spoločnosti. Ak spoločníci rozhodnú o zrušení spoločnosti, zároveň sú povinní ustanoviť likvidátora. V ostatných prípadoch majú spoločníci povinnosť ustanoviť likvidátora do 60 dní. Ak táto lehota márne uplynie, likvidátora ustanoví súd, za predpokladu, že je zložený preddavok na likvidátora. Keďže likvidátor má významné právomoci a úlohy, je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá spĺňa všetky predpoklady na výkon funkcie. Likvidátora ustanovuje súd náhodným výberom zo zoznamu správcov. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môže ustanoviť aj inú osobu, ktorá spĺňa všetky predpoklady na likvidátora.

11. Povinnosť zložiť preddavok na likvidáciu

Zaviedlo sa univerzálne pravidlo, že v oboch prípadoch ustanovenia likvidátora (súdom alebo spoločníkmi) musí byť zložený preddavok na úhradu odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Takémuto preddavku sa poskytuje aj exekučná ochrana. Prechádza sa tým situáciám, že spoločníci formálne ustanovia za likvidátora „nekontaktnú osobu“, ktorá sa potom prípadne vzdá svojej funkcie a celá likvidácia sa tak presunie na plecia súdu a osoby zo zoznamu správcov a bude hroziť riziko, že nebudú mať pokryté ani základné náklady spojené s prípadom.

12. Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie

Na likvidátora prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti, okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti. Taktiež sa dochádza k zániku jednostranných právnych úkonov spoločnosti, okrem splnomocnení, ktoré boli udelené na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach.

13. Obnovenie (oživenie) zaniknutej obchodnej spoločnosti pri dodatočnej likvidácií

Na obchodnú spoločnosť sa po nariadení jej dodatočnej likvidácie hľadí, akoby nezanikla. Oživenie spoločnosti však nie je úplne. Oživením sa spoločnosť dostane hneď do fázy likvidácie, v ktorej je rozsah jej spôsobilosti obmedzený len na úkony, ktoré smerujú k likvidácii. Dodatočná likvidácia majetku pôsobí len do budúcnosti a nespochybňuje sa uskutočnený stav. Obnovujú sa pohľadávky zaniknutej spoločnosti. Právna úprava dodatočnej likvidácie sa vzťahuje na všetky formy právnických osôb.

Zmeny v zákone o združovaní občanov:

Zrušenie a zánik občianskych združení

Ide o zosúladenie právnej úpravy zániku občianskych združení so všeobecnou právnou úpravou zániku právnických osôb. Zrušenie nastane na základe súkromnoprávneho úkonu (napr. dobrovoľné rozpustenie)  alebo z rozhodnutia orgánu verejnej moci (právoplatným rozhodnutím ministerstva alebo súdu), a po novom aj vyhlásením konkurzu. Nová právna úprava jednoznačne ustanovuje, že združenie zaniká ku dňu výmazu z registra mimovládnych neziskových organizácií. Zákon vo svojom novom ustanovení uvádza, že na zrušenie a zánik združenia sa primerane použijú aj všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak zákon neustanovuje inak.

Zmeny v Živnostenskom zákone:

1. Prevádzkovanie živnosti zahraničnou právnickou osobou

V zmysle novej právnej úpravy, ak zákon neustanovuje inak, zahraničným právnickým osobám (fyzickým osobám už nie), ktoré chcú na území SR prevádzkovať živnosť, sa pri splnení určených podmienok vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do obchodného registra. Živnostenské oprávnenie vzniká dňom zápisu do obchodného registra.

2. Nové obsahové náležitosti žiadosti zahraničnej právnickej osoby o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení a ohlásenia živnosti

Podľa novej právnej úpravy v  žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo ohlásení treba uviesť aj rodné číslo alebo iný identifikačný údaj fyzickej osoby. Právnická osoba je povinná doplniť akademický titul, dátum narodenia, rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, štátnu príslušnosť osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Rovnako treba doplniť aj predmet podnikania, identifikačné číslo podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, ako aj označenie obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej je zapísaná zahraničná osoba, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje ustanovuje povinnosť zápisu zahraničnej osoby do obchodného registra alebo inej evidencie, a číslo zápisu. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané zahraničnej fyzickej osobe musí obsahovať aj údaje o osobe vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku, a to v rozsahu údajov podľa § 45 ods. 5 písm. f) živnostenského zákona.

3. Výzva na odstránenie nedostatkov návrhu

V prípade, ak živnostenský úrad alebo iný príslušný orgán nevydá oprávnenie alebo povolenie na výkon činnosti, ktorá sa navrhuje zapísať ako predmet podnikania, jednotné kontaktné miesto vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na zápis údajov do obchodného registra alebo návrhu na zápis zmeny údajov najneskôr v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy. V opačnom prípade, jednotné kontaktné miesto doručí registrovému súdu návrh na zápis, ktorý nespĺňa podmienky zápisu údajov do obchodného registra. 

Zmeny v Civilnom mimosporovom konaní:

1. Proces podávania námietok

Návrhy na zápis do obchodného registra sa podávajú výlučne elektronickými prostriedkami. Práve preto bolo potrebné upraviť aj proces podávania námietok už iba výlučne elektronickým spôsobom prostredníctvom na to určeného formulára. Prílohy k námietkam musia byť rovnako podané elektronicky, v opačnom prípade registrový súd neprihliadne na prílohy, ktoré budú podané v listinnej podobe.

2. Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti na návrh

Ide o návrhové konanie spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti na zrušenie spoločnosti v prípade podstatného porušenia spoločenskej zmluvy. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným si môžu v zakladateľskej listine/stanovách stanoviť aj iné dôvody zrušenia spoločnosti, na základe ktorých môže súd rozhodnúť o zrušení spoločnosti. Z uvedených dôvodov môžu podať návrh na zrušenie spoločnosti aj konatelia. Obdobná úprava sa nachádza aj v ustanovení o zrušení jednoduchej spoločnosti na akcie. Na toto konanie sa majú použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku.  

3. Vyvrátiteľná domnienka o úpadku spoločnosti

V ust. § 309f CMP je ustanovené, že v prípade, ak spoločnosť do 90 dní od zverejnenia oznámenia o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku nevstúpi do likvidácie, predpokladá sa, že je v úpadku. Povinnosťou súdu je prostredníctvom Obchodného vestníka informovať okruh vymedzených subjektov, ktoré majú v zákonom stanovených lehotách právo podať návrh na ustanovenie likvidátora, alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, v opačnom prípade nastane výmaz spoločnosti z obchodného registra.

Zmeny v zákone o registri mimovládnych neziskových organizácií:

Zmena zapisovaných údajov do registra

V zmysle novely sa do registra zapisujú aj:

1. Identifikačné údaje o fyzickej osobe, ktorá sa zapisuje ako likvidátor
2. Identifikačné údaje o právnickej osobe, ktorá sa zapisuje ako likvidátor
3. Dátum zániku zapisovanej osoby a právny dôvod jej zániku.

Zmeny v daňových predpisoch:

1. Ustanovenie konca a začiatku zdaňovacieho obdobia podľa zákona o dani z príjmov

Ustanovenie § 41 zákona upravuje koniec zdaňovacieho obdobia, ak:

1. súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka alebo zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku;
2. bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpokladu úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol podaný ani návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka;

V prípade, ak bola nariadená dodatočná likvidácia, zdaňovacie obdobie sa začína dňom obnovenia zápisu spoločnosti alebo družstva v obchodnom registri a končí sa dňom výmazu daňovníka z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie. Pričom za zdaňovacie obdobie (vo všetkých spomenutých prípadoch) podáva daňové priznanie posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daň aj zaplatiť.

2. Súhlas správcu dane s návrhom na výmaz z obchodného registra

V Daňovom poriadku došlo k výmazu ustanovenia § 54 ods. 3.[3]

Zmeny v zákone o obchodnom registri:

1. Jednoznačná identifikácia fyzických osôb

Cieľom novej právnej úpravy bolo zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby. Práve preto medzi zapisované údaje bol zaradený aj identifikátor, na základe ktorého je možné tieto fyzické osoby referencovať vo vzťahu k referenčným registrom a mohli byť vykonané automatizované zmeny v zapísaných údajov v súlade s princípom „jeden krát a dosť“. To znamená, že ak štát už má údaj o osobe,  nemôže ho požadovať znova. Jednoznačným identifikátorom je údaj o rodnom čísle. Ochrana tohto osobného údaja bude zabezpečená tým, že tento údaj sa zverejňovať nebude.

2. Dátum zrušenia právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia

Po novom sa do obchodného registra zapisuje aj dátum zrušenia právnickej osoby ako aj právny dôvod jej zrušenia.

3. Elektronické podávanie návrhov na zápis do obchodného registra

Návrh na zápis údajov ako aj návrh na zápis zmeny údajov do obchodného registra a návrh na výmaz zapísaných údajov  z obchodného registra sa podáva na registrový súd výlučne elektronickými prostriedkami. Návrh na zápis musí byť podaný spolu s listinami v elektronickej podobe, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať.

4. Povinnosť osvedčenia pravosti podpisu navrhovateľa a pravosti podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, pri podávaní návrhu na zápis do obchodného registra.

5. Preverenie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie zakladateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len ako „sro“)

Pred zápisom sro do obchodného registra, registrový súd musí preveriť v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, či sa voči osobe zakladateľa sro eviduje nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie. Toto ustanovenia zákona sa neuplatňuje vtedy, ak zakladateľom je zahraničná osoba.

6. Kontrola vykonávaná registrovým súdom

V zmysle novej právnej úpravy zákona o obchodnom registri, registrový súd pred zápisom člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu do obchodného registra preverí v registri diskvalifikácií, či osoba, ktorá sa má zapísať, nie je vylúčená. Pred zápisom štatutárneho orgánu/člena štatutárneho orgánu sro registrový súd je povinný preveriť aj skutočnosť, či osoba, ktorá sa má zapísať, nie je v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie evidovaný ako povinný. Pred zápisom zmeny spoločníka v sro registrový súd musí preveriť aj to, či nie je vedená exekúcia voči spoločníkovi alebo nadobúdateľovi obchodného podielu.

7. Fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby, ktorá nemá v obchodnom registri zapísané všetky identifikačné údaje o spoločníkoch, štatutárnych orgánoch, vedúcich organizačných zložiek podnikov, prokuristoch, členoch dozorného orgánu, likvidátoroch atď. podľa predpisov účinných do 30.09.2020, sú povinné zosúladiť zápis týchto údajov v obchodnom registri s týmto zákonom spolu s podaním najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov po 30.09.2021, najneskôr však do 30.09.2022. 

Na záver uvádzame, že v zmysle § 15g zákona o obchodnom registri, fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej slovenskej právnickej osoby, o ktorej organizačnú zložku podniku ide a fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej zahraničnej právnickej osoby, o ktorej podnik alebo organizačnú zložku podniku ide, boli povinné do 30.09.2021 podať návrh na zápis, ktorým potvrdia zapísané údaje o podniku zahraničnej právnickej osoby, organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby a organizačnej zložke podniku slovenskej právnickej osoby v obchodnom registri alebo mali navrhnúť zmenu zapísaných údajov.

Schválené znenie novely

Mgr. Helena Laposová

[1] To však neplatí, ak vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je samotná obchodná spoločnosť.

[2] Vzhľadom na to, že fyzické osoby sa zapisujú aj do iných verejných registrov (živnostenský register atď.), zapisovanie fyzických osôb do obchodného registra je kontraproduktívne.

[3] § 54 ods. 3 Daňového poriadku:

Na žiadosť daňového subjektu správca dane vydá písomný súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo ak u daňového subjektu neprebieha výkon daňovej kontroly, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa § 68; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.