Volebné obvody, mestské časti a výbory mestských častí
Ak jeden volebný obvod zahŕňa dve mestské časti, možno poslancov zvolených v tomto obvode považovať za poslancov zvolených v každej z nich? Môže byť preto ten istý poslanec členom výboru oboch mestských častí? Možno takúto úpravu zakotviť v Štatúte mesta? Ak to nie je možné, ako možno zabezpečiť, aby mala každá mestská časť vo svojom výbore zastúpenie aj vtedy, ak všetci poslanci zo spoločného volebného obvodu majú trvalý pobyt len v jednej z nich?
Právny stav k: 20.08.2026
Odpoveď:
Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v platnom znení platí (ďalej len „volebný zákon“), že v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov príslušnej mestskej časti pripadá iba jeden poslanec obecného (mestského) zastupiteľstva. Z citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že zákonodarca pri tvorbe volebných obvodov zohľadňuje existenciu mestských častí a vo všeobecnosti preferuje, aby pri vytváraní volebných obvodov boli rešpektované ich územné hranice. Táto preferencia však nie je absolútna a nemožno ju uplatňovať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s ústavnými princípmi volebného práva.
Článok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky garantuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom svojich volených zástupcov. Súčasťou ústavnej úpravy volebného práva je aj princíp jeho rovnosti, ktorý vyžaduje, aby hlas každého voliča mal porovnateľnú váhu.
Vytváranie volebných obvodov tak, aby ich hranice kopírovali hranice mestských častí, sleduje legitímny cieľ spočívajúci v tom, aby obyvatelia jednotlivých mestských častí mali v mestskom zastupiteľstve svojich reprezentantov. Takýto cieľ možno považovať za legitímny verejný záujem.
Pri tvorbe volebných obvodov však musí byť súčasne rešpektovaný aj ďalší verejný záujem, a to zachovanie rovnosti volebného práva. Tento princíp má ústavnú povahu a je chránený priamo Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na postavenie ústavy musí mať ochrana rovnosti volebného práva prednosť pred ochranou iných verejných záujmov, ktoré nemajú ústavnú relevanciu. Za takýto záujem možno považovať aj snahu zabezpečiť, aby každá mestská časť mala za každých okolností „vlastného“ poslanca. Z rozhodovacej praxe dávame do pozornosti prípad malej mestskej časti Martin – Tomčany, v ktorom Ústavný súd posúdil, že vytvorenie samostatného obvodu alebo mandátu by pri 183 obyvateľoch oproti celomestskému priemeru približne 1 881 obyvateľov na mandát spôsobilo neprípustný nepomer (sp. zn. IV. ÚS 96/07).
Mestské zastupiteľstvo je preto pri určovaní volebných obvodov a počtu v nich volených poslancov povinné uplatňovať také kritériá, ktoré nebudú viesť k neprimeraným rozdielom. Ak je to možné, odporúčame, aby volebný obvod kopíroval mestskú časť, avšak ak by to spôsobilo výrazne disproporcie medzi jednotlivými volebnými obvodmi, nemožno uplatniť takýto postup a odôvodniť ho iba potrebou zachovať samostatné zastúpenie každej mestskej časti.
Pokiaľ niektorá mestská časť nedisponuje takým počtom obyvateľov, ktorý by odôvodňoval vytvorenie samostatného volebného obvodu s jedným mandátom, je prípustné, a zároveň z ústavného hľadiska vhodné, spojiť ju s inou mestskou časťou obdobnej veľkosti a vytvoriť spoločný volebný obvod.
Spoločný volebný obvod sám osebe podľa dostupných rozhodnutí nevytvára pravidlo, že zvolený poslanec je „zvolený“ v každej mestskej časti zahrnutej do obvodu. Dostupná judikatúra neposkytuje priamu oporu pre fikciu, že poslanec zvolený v spoločnom volebnom obvode je automaticky poslancom každej mestskej časti a musí byť členom oboch jej výborov. Mandát poslanca je výsledkom voľby v konkrétnom volebnom obvode; z toho bez výslovnej zákonnej opory nemožno odvodiť viacnásobnú územnú kvalifikáciu poslanca (nemožno určiť, že je poslancom aj za mestskú časť A, a zároveň aj za mestskú časť B, ak netvorili samostatné volebné obvody – tzn. nemožno jeho mandát násobiť).
Volebný zákon nepozná kategóriu „poslanca zvoleného za mestskú časť“. Právna úprava vychádza z princípu, že poslanec je volený vo volebnom obvode. Ak volebný obvod zahŕňa dve alebo viac mestských častí, poslanci zvolení v takomto volebnom obvode sú spoločnými zástupcami všetkých obyvateľov daného volebného obvodu. Ich mandát sa nevzťahuje výlučne na mestskú časť, ak nebola volebným obvodom.
Skutočnosť, že všetci zvolení poslanci majú trvalý pobyt iba v jednej z mestských častí tvoriacich volebný obvod, preto sama osebe neznamená, že zastupujú výlučne túto mestskú časť. Rozhodujúce je, že boli zvolení voličmi celého volebného obvodu, vrátane obyvateľov ostatných mestských častí, ktorí sa na ich zvolení podieľali uplatnením svojho volebného práva. Mandát poslanca je teda odvodený od výsledku volieb vo volebnom obvode, nie od jeho miesta bydliska.
Ústavný súd SR vyslovil, že pri štandardnej obci je nositeľom územnej samosprávy obec ako právnická osoba, nie jej jednotlivá časť (sp. zn. PL. ÚS 8/2020). Preto nemožno stavať právne riešenie na predpoklade, že mestská časť má vlastnú samostatnú ústavnú garanciu poslaneckého mandátu.
Podľa § 23 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) sú výbory mestských častí fakultatívnymi orgánmi mestského zastupiteľstva. Zákon mestám neukladá povinnosť tieto orgány zriaďovať, pričom rozhodnutie o ich vytvorení je ponechané na úvahu konkrétneho mestského zastupiteľstva. V prípade, ak sa mesto rozhodne pre zriadenie výborov musí dodržať kogentný zákonný obsah. Nie je v kompetencii mestského zastupiteľstva meniť kogentný zákonný obsah štatútom. Z § 23 ods. 1 zákona o obecnom zriadení jednoznačne vyplýva: „Členmi výborov sú všetci poslanci mestského zastupiteľstva zvolení v mestskej časti;...“.
Uplatňovanie fikcie o územnom mandáte poslanca presahuje kompetencie mestského zastupiteľstva priznané zákonom o obecnom zriadení.
Ak aktuálny volebný režim umožňuje samostatné obvody rešpektujúce hranice mestských častí, a zároveň rovnosť zastúpenia, ide o systémovo najčistejšie riešenie. Ak by taká úprava vytvorila výrazný nepomer obyvateľov na mandát, judikatúra neumožňuje obísť tento problém vytvorením umelého miestneho mandátu.
V prípadoch menších mestských častí, pri ktorých nie je možné vytvoriť samostatný volebný obvod ani s jedným poslancom bez porušenia princípu rovnosti volebného práva, môže byť vhodným riešením vytvorenie výboru v mestskej časti voľbou obyvateľov mesta s trvalým pobytom v mestskej časti podľa § 23 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca práve prostredníctvom inštitútu výborov mestských častí vytvoril alternatívny nástroj reprezentácie lokálnych záujmov, ktorý nie je založený na požiadavke samostatného poslaneckého mandátu pre každú mestskú časť. Výbor môže pozostávať nielen z poslancov zvolených v príslušnom volebnom obvode, ale aj z ďalších obyvateľov dotknutých mestských častí. Jeho úlohou je sprostredkúvať komunikáciu medzi obyvateľmi jednotlivých mestských častí a orgánmi mesta, identifikovať miestne potreby a podnety a zabezpečovať ich prezentáciu na úrovni mestského zastupiteľstva.
Ďalšou možnosťou je zriadenie spoločného výboru pre menšie mestské časti, ktorý bude kopírovať volebný obvod. Ust. § 23 zákona o obecnom zriadení výslovne neustanovuje, že pre každú mestskú časť musí byť zriadený samostatný výbor. Ustanovuje iba, že mesto „môže zriaďovať v mestských častiach výbory“. Spoločný výbor by mal byť koncipovaný ako jeden výbor pôsobiaci pre presne určený okruh mestských častí, napríklad pre mestské časti A, B a C. Nemalo by ísť o zlúčenie týchto mestských častí ani o vytvorenie novej mestskej časti. Spoločný výbor však nesmie byť vytvorený tak, že by niektorá z mestských častí zostala iba formálne zahrnutá bez reálneho zastúpenia. Účelom výborov je reprezentovať obyvateľov mestskej časti a podieľať sa na samospráve mesta.
JUDr. Monika Ivanová