Volebné obvody vs výbory v mestských častiach

Právny stav k 20.7.2026

Odpoveď:
Na začiatok je potrebné podotknúť, že právna úprava vyslovene nerieši situáciu, v ktorej nie sú mestské časti totožné s volebnými obvodmi. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) ani zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“), túto situáciu neriešia. 

Ustanovenie § 166 zákona o podmienkach výkon volebného práva pripúšťa situáciu, kedy by sa volebný obvod neviazal na mestskú časť ale zahŕňal by viacero mestských častí. Na to, aby sa zabezpečil súlad oboch zákonov a praktická vykonateľnosť ustanovenia §23 zákona o obecnom zriadení je potrebné vyložiť právnu úpravu tak, že umožňuje, aby jeden volebný obvod zahŕňal viac mestských častí a pojem „poslanci zvolení v mestskej časti“ nemožno vykladať doslovne. Za poslancov zvolených v mestskej časti treba považovať poslancov zvolených vo volebnom obvode, ktorého súčasťou je príslušná mestská časť. 

Zároveň je možné považovať poslanca zvoleného vo volebnom obvode, ktorý zahŕňa viac mestských častí, za poslanca zvoleného vo všetkých mestských častiach tvoriacich tento volebný obvod. Je to najmä z dôvodu toho, že poslanec získava mandát vo volebnom obvode ako celku, nie iba za jednu z mestských častí, ktoré ho tvoria. Jeho zvolenie je výsledkom hlasovania voličov z celého volebného obvodu, a preto vykonáva mandát vo vzťahu ku všetkým mestským častiam zahrnutým do tohto volebného obvodu. Spoločný volebný obvod však sám osebe nevytvára pravidlo, že poslanec zvolený v tomto obvode je „zvolený“ v každej mestskej časti, ktorú obvod zahŕňa. Poslanec získava mandát vo volebnom obvode ako celku a je spoločným zástupcom všetkých obyvateľov daného obvodu; jeho zvolenie je výsledkom hlasovania voličov z celého volebného obvodu. Z toho však nemožno odvodiť viacnásobnú územnú kvalifikáciu poslanca, teda že by bol súčasne poslancom za mestskú časť A aj za mestskú časť B, ak tieto netvorili samostatné volebné obvody – jeho mandát nemožno takto násobiť. Skutočnosť, že poslanec bol zvolený v obvode zahŕňajúcom viac mestských častí, preto neznamená, že sa automaticky stáva členom výboru každej z týchto mestských častí.

Uvedený výklad má aj ústavný rozmer. Podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom svojich volených zástupcov, pričom súčasťou volebného práva je aj princíp jeho rovnosti, ktorý vyžaduje, aby hlas každého voliča mal porovnateľnú váhu. Snahu zabezpečiť, aby každá mestská časť mala za každých okolností „vlastného“ poslanca, nemožno nadradiť ústavnej ochrane rovnosti volebného práva.

V prípade, že mestská časť netvorí samostatný volebný obvod, nemožno požadovať poslanca zvoleného výlučne za jej územie. Výbor mestskej časti sa preto vytvorí zo všetkých poslancov zvolených vo volebnom obvode, ktorého súčasťou je príslušná mestská časť, pričom jeho členmi môžu byť aj obyvatelia mestskej časti zvolení mestským zastupiteľstvom podľa § 23 ods. 1 zákona o obecnom zriadení:

„1) Členmi výborov sú všetci poslanci mestského zastupiteľstva zvolení v mestskej časti; členmi výborov môžu byť aj obyvatelia mesta s trvalým pobytom v mestskej časti zvolení mestským zastupiteľstvom.“

Ak niektorá mestská časť nedisponuje takým počtom obyvateľov, ktorý by odôvodňoval vytvorenie samostatného volebného obvodu s jedným mandátom bez porušenia rovnosti volebného práva, zákon ponúka viacero riešení, ktoré nevyžadujú konštrukciu územného mandátu poslanca. Výbor mestskej časti môže byť podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o obecnom zriadení doplnený o obyvateľov mesta s trvalým pobytom v tejto mestskej časti, zvolených mestským zastupiteľstvom; tým sa zabezpečí reálne miestne zastúpenie aj tam, kde v obvode nebol zvolený poslanec s trvalým pobytom v danej mestskej časti.

Ďalšou možnosťou je zriadenie spoločného výboru pre viac menších mestských častí, ktorý kopíruje volebný obvod. Ustanovenie § 23 zákona o obecnom zriadení výslovne nevyžaduje, aby bol pre každú mestskú časť zriadený samostatný výbor, ale iba umožňuje mestu výbory v mestských častiach zriaďovať. Spoločný výbor však nesmie byť koncipovaný tak, aby niektorá z mestských častí zostala v ňom iba formálne zahrnutá bez reálneho zastúpenia.

Takýto postup zabezpečuje uplatnenie zákona aj v podmienkach, keď volebné obvody nezodpovedajú územnému členeniu mesta na mestské časti a taktiež sa týmto zabezpečí členstvo vo výbore práve na základe volebného obvodu. 

Štatút mesta môže upraviť spôsob kreovania výborov mestských častí, pokiaľ ide o organizačné riešenie situácie, ktorú zákon výslovne neupravuje. Takáto úprava však musí zostať v medziach § 23 zákona o obecnom zriadení a nesmie meniť zákonom ustanovený okruh povinných členov výboru ani zavádzať podmienky, ktoré zákon nepozná. 

Obecné zastupiteľstvo má kompetenciu zriadenia výborov, pričom v štatúte sa určí štruktúra, práva a povinnosti, vzťahy k obecnému zastupiteľstvu, ako aj ďalšie podrobnosti. Ak štatút ustanoví, že členmi výboru sú všetci poslanci zvolení vo volebnom obvode, do ktorého príslušná mestská časť patrí, ide o výklad rešpektujúci účel zákona, nie o jeho rozšírenie alebo zmenu.Ak štatút ustanoví, že členmi výboru sú všetci poslanci zvolení vo volebnom obvode, do ktorého príslušná mestská časť patrí, ide o organizačné spresnenie rešpektujúce § 23 zákona o obecnom zriadení. Štatút však nemôže založiť fikciu, že jeden poslanec je súčasne členom výborov viacerých mestských častí, ani inak meniť kogentný okruh členov výboru vymedzený zákonom.

Martin Laurinc