Vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov činnosti zamestnanca obce
Občan si nahrával zamestnanca pri výkone úradnej činnosti, počas toho ako žiadal od neho úľavu poplatku na dani s tým, že sa vyhrážal, že video uverejní na sociálnych sieťach. Prejavoval zároveň znaky agresívneho správania. Je takéto konanie dovolené?
Právny stav k: 15.01.2025
Odpoveď:
Konanie, ktorým občan bez súhlasu zamestnanca mesta vyhotovuje obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam z úradného styku, vyvoláva kolíziu medzi základným právom na informácie a základnými právami súvisiacimi s ochranou súkromia a osobnosti zamestnanca verejnej správy. Právne posúdenie si vyžaduje zohľadnenie najmä ústavnoprávnych východísk, občianskoprávnej ochrany osobnosti a judikatúry súdov.
Sloboda prejavu a právo na informácie sú zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR zároveň platí, že „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“.
Absencia výslovnej zákonnej úpravy vyhotovovania obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov z úradného styku preto sama osebe neznamená, že takéto konanie je nezákonné alebo neprípustné. Vyhotovovanie záznamov môže predstavovať legitímny prostriedok ochrany účastníkov konania, najmä ako prevenciu voči zaujatému alebo neobjektívnemu výkonu verejnej moci.
Pri posudzovaní prípustnosti vyhotovovania záznamov je rozhodujúce postavenie osoby, ktorej sa záznam týka. Zamestnanec mesta pri vybavovaní agendy miestnych daní a poplatkov vystupuje v postavení verejne činnej osoby vykonávajúcej zákonom zverené právomoci. [1]
Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že výkon zákonom ustanovených právomocí verejného činiteľa nepatrí do jeho súkromnej sféry. Ústavný súd SR v náleze z 5. januára 2001 sp. zn. II. ÚS 44/2000 konštatoval:
„Keďže výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície v Prešove na verejnosti nebolo možné považovať za prejav jeho osobnej povahy a ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, pri výkone práva navrhovateľa na informácie v zmysle čl. 26 ods. 2 ústavy s ním nebol oprávnený spájať zákonné oprávnenie podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“
Z uvedeného vyplýva, že výkon úradnej činnosti zamestnanca mesta nepožíva ochranu podľa § 11 Občianskeho zákonníka ako prejav osobnej povahy, a preto sa na jeho zaznamenávanie nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.
Ani právo na informácie nie je právom absolútnym. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR možno slobodu prejavu a právo na informácie obmedziť zákonom, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Ústavný súd SR v náleze z 19. januára 2011 sp. zn. PL. ÚS 1/09 zdôraznil:
„Aj pri výkone základných práv podľa čl. 26 Ústavy SR je nevyhnutné rešpektovať základné ľudské práva a slobody toho, o kom sa informácie získavajú vrátane jeho práva na súkromie, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, mena, ako aj práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“
Vyhotovovanie záznamu činnosti zamestnanca mesta sprevádzané agresívnym správaním osoby, ktorá záznam vykonáva môže predstavovať zneužitie práva na informácie ako aj konanie v rozpore s inými právnymi predpismi v oblasti priestupkového alebo trestného práva (napr. výtržníctvo, útok na orgán verejnej moci).
Zamestnanec mesta je pri výkone úradnej činnosti povinný strpieť vyhotovovanie obrazového alebo obrazovo - zvukového záznamu zo strany občana, pokiaľ ide o zaznamenávanie výkonu jeho zákonných právomocí. Takéto konanie samo osebe nepredstavuje zásah do práva na súkromie.
Ak by išlo o zaznamenávanie činnosti zamestnanca nesúvisiacej s vykonávaním jeho právomoci alebo zaznamenávanie aj iných osôb, ktoré nie sú verejnými činiteľmi alebo nevykonávajú činnosť pri výkone verejnej moci, takéto konanie by predstavovalo zásah do práva na súkromie, príp. iných súvisiacich práv.
Viac k téme:
Zhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov v priestoroch obecného úradu
JUDr. Adriána Kováčová
[1] Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1165 z 26. júna 1998 uvádza:
„Verejne činné osoby (public figures) musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou.“