Zákon o pozemkových úpravách v MPK a jeho plánované zmeny
Dňa 25.09.2020 bol zaradený do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Právny stav k: 25.09.2020
Dňa 25.09.2020 bol zaradený do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej ako „MPK“) návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Z rozsiahlych zmien, ktoré návrh zákona prináša, vyberáme tieto oblasti:
- Dôvody vykonania pozemkových úprav a rieši sa nesúlad so zákonom č. 66/2009 Z. z.
V rámci tejto zmeny sa v § 2 dopĺňa nové písmeno l) o ďalší dôvod vykonania pozemkových úprav v prípadoch majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Podľa dôvodovej správy je cieľom tejto zmeny odstrániť problém nesúladu zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) a zákona č. 330/1991 Zb. Tento nesúlad sa prejavoval v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod.
V nadväznosti na to sa dopĺňa aj nový § 8i, ktorý precizuje procesný postup pozemkových úprav z tohto dôvodu. V podobe navrhovaného ustanovenia § 8i dochádza k nastaveniu procesného mechanizmu určením postupu žiadateľa (obce, VÚC), určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania a posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania. Pri určení hodnoty pôvodných pozemkov (teda pozemkov vlastníka pod stavbou) podľa odseku 8 sa najprv pre konkrétne katastrálne územie vyhľadá zoznam kódov bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy (podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov). Následne sa pre všetky tieto BPEJ určí ich hodnota za 1 m2 podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a vyberie sa najvyššia hodnota z nich. Hodnota pôvodného pozemku sa určí ako súčin desaťnásobku najvyššej hodnoty z predošlej vety a výmery pozemku pod stavbou. Tento postup určenia hodnoty pôvodných pozemkov sa vzťahuje „generálne“ na všetky druhy pozemkov evidované v katastri.
- Prevod budúcich účelových komunikácií do vlastníctva obce
Na základe podnetov z aplikačnej praxe bolo potrebné upraviť možnosť najmä pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktorých cieľom je vytvoriť pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu v súlade s platným územným plánom obce, aby priamo v konaní o pozemkových úpravách bolo možné pozemky pod budúce účelové komunikácie previesť do vlastníctva obce. Vymedzujú sa zásady resp. skutočnosti, ktoré môžu vlastníci pozemkov prijať v zásadách umiestnenia nových pozemkov pri jednoduchých pozemkových úpravách na iné účely ako je hospodárenie na pôde. Ide hlavne o tzv. „príspevok na účelové komunikácie“. Návrh zákona modifikáciou navrhovaného ustanovenia § 8d ods. 5 dáva možnosť samotným vlastníkom pozemkov sa na „príspevku“ dohodnúť v rámci zásad umiestnenia nových pozemkov.
- Obsahové náležitosti zloženia jednotlivých dokumentácií pozemkových úprav
Vzhľadom na to, že zloženie a názvy jednotlivých čiastkových dokumentácií spracovávaných počas projektu pozemkových úprav boli upravené v rôznych ustanoveniach zákona, ako aj vzhľadom na to, že podľa § 8 ods.1 písm. f) zákona č. 330/1991 Zb. okresný úrad pri jednoduchých pozemkových úpravách môže určiť zloženie a rozsah vyhotovovanej dokumentácie, bolo žiadúce ich uviesť na jednom mieste. V novom § 7a sa vymedzuje zloženie jednotlivých dokumentácií, ktoré sú výsledkom jednotlivých konaní o pozemkových úpravách vzhľadom na jednotlivé fázy konania o pozemkových úpravách. V odôvodnených prípadoch môže okresný úrad rozhodnúť, že niektoré z dokumentácií sa nebudú vyhotovovať vôbec, prípadne niektoré sa budú vyhotovovať iba v určitom rozsahu.
- Ustanovenie opatrovníka v prípade, kedy vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho
Legislatívna úprava zavádza ešte pred tým, ako bude známy okruh dedičov, možnosť okresnému úradu ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb poručiteľa – vlastníka pozemku, v poradí manžel alebo deti, ktorý sa prevažnú časť roka zdržuje v katastrálnom území, v ktorom sa pozemkové úpravy vykonávajú. Pokiaľ takéto osoby nebude možné ustanoviť za opatrovníka, okresný úrad ustanoví za opatrovníka obec. Opatrovník bude na účely pozemkových úprav vykonávať úkony do zápisu dediča do katastra nehnuteľností.
- Združenie účastníkov pozemkových úprav
Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa združenia účastníkov pozemkových úprav, pričom ide o združenie, ktoré sa zapisuje do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý vedie okresný úrad. Združenie účastníkov je právnickou osobou. Navrhované zmeny reagujú na zmeny v zákone o registri právnických osôb. Združenie účastníkov pozemkových úprav zastupuje vlastníkov a aktívne sa vyjadruje na základe prijatých stanov (napr. k určeniu hodnoty pozemkov, k tvorbe zásad umiestnenia náhradných (nových) pozemkov, k návrhu nového priestorového usporiadania pozemkov, k námietkam proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia a pod.), z čoho jednoznačne vyplýva, aby takéto združenie zastupovali (združovali) známi vlastníci so známym pobytom resp. tí, ktorých sídlo alebo miesto pobytu je známe. Nie je žiadúce, aby sa proces pozemkových úprav zabrzdil zisťovaním adresy alebo sídla neznámeho vlastníka. V záujme zdôrazniť, že ide o známych vlastníkov predkladateľ koncipoval ustanovenia § 23 ods. 4 na vizuálny efekt „známy vlastník“. Ustanovujú sa podrobnosti zápisu združenia účastníkov do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý eviduje príslušný okresný úrad. Ďalej sa vymedzuje počet členov predstavenstva v závislosti od výmery pozemkov v obvode pozemkových úprav. Upravujú sa prípady zriadenia prípravného výboru a v prípade, ak prípravný výbor nevznikne kompetencie pracovného výboru. Ustanovujú sa dôvody, kedy združenie zaniká.
- Pozemky vo vlastníctve štátu, na ktorých sa nachádza národná kultúrna pamiatka
Takýto pozemok môže Slovenský pozemkový fond na verejnoprospešný účel, ktorým je obnova národnej kultúrnej pamiatky, previesť do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku. Slovenský pozemkový fond môže s obcou a inými osobami na ten účel uzatvoriť zmluvu, z ktorej vyplýva právo užívať pozemok pod národnou kultúrnou pamiatkou na účel jej obnovy.
Návrhom zákona dochádza aj k zmene zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (čl. V návrhu zákona)
V zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch sa dopĺňa § 50c, ktorý upravuje vzťahy k lesnému majetku štátu a k ostatnému majetku štátu v prípadoch, ak sa na týchto pozemkoch nachádza stavba hradu alebo jeho torzálna architektúra, národná kultúrna pamiatka, pamiatková rezervácia alebo pamiatková zóna. Konkretizuje sa postup správcu majetku štátu v prípadoch, ak starostlivosť o tieto objekty zabezpečuje obec, VÚC, občianske združenie alebo nezisková organizácia. Určuje sa postup správcu lesného majetku štátu v procese záchrany, rekonštrukcie alebo udržiavacích prác na týchto stavbách. Výsledkom bude zabezpečenie zmluvného vzťahu k pozemku, na ktorom sa realizuje táto verejnoprospešná činnosť so zápisom tohto práva na list vlastníctva, čo umožní možnosť získania podpory z verejných zdrojov.
Návrhom zákona dochádza aj k zmene zákona č. 229/1991 zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (čl. II návrhu zákona) a k zmene zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (čl. IV návrhu zákona).
Legislatívna zmena vyplynula z aplikačnej praxe. Slovenský pozemkový fond nemá v Bratislave a Košiciach vhodné pozemky na plnenie náhrad. Z dôvodu, že v oboch prípadoch tieto mestá tvoria niekoľko okresov, sú oprávnené osoby znevýhodnené pri výbere vhodného náhradného pozemku v porovnaní s oprávnenými osobami, ktorých reštitučné nároky sa nachádzajú v ostatných okresoch Slovenska a majú možnosť si vyberať z niekoľkých katastrálnych území. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, ak nie je vhodný náhradný pozemok v okrese, mohol byť so súhlasom oprávnenej osoby poskytnutý náhradný pozemok v kraji, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.
MPK končí 15.10.2020
Detaily materiálu sú k dispozícií TU.
JUDr. Henrieta Bicáková