Zákon o riešení hroziaceho úpadku

Dňa 16.03.2022 NRSR schválila zákon o riešení hroziaceho úpadku. Základným cieľom zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Zákon sa skladá z 5 časti:

1. Všeobecné ustanovenia - Základné východisko novej právnej úpravy (§1- §6)

Zákonom dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)[1]do právneho poriadku SR. V súlade so základnými cieľmi smernice nová právna úprava rieši situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

Preventívne konanie - rozumie sa ním verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou.[2]

Ak sa bude riešiť hroziaci úpadok v preventívnom konaní, štatutárny orgán dlžníka je povinný postupovať proaktívne, snažiť sa o konsenzuálne riešenie hroziaceho úpadku a je povinný postupovať tak, aby neohrozil dosiahnutie účelu preventívneho konania. Rovnako bude povinný poskytovať veriteľom všetky podstatné informácie potrebné k prijatiu informovaných rozhodnutí.

V prípade, ak súd potvrdí verejný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán, štatutárny orgán dlžníka je povinný presadzovať plnenie plánu a zdržať sa konania, ktoré by mohlo zmariť alebo sťažiť jeho výkon.

Okrem uvedeného zákon upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

2. Preventívne konania (§7- §54)

    a) Prvá hlava- verejná preventívna reštrukturalizácia (§7- §16)

Návrh na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu je oprávnený podať dlžník. Návrh okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 CSP musí obsahovať vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu súd povolí, ak je dlžník v hroziacom úpadku a nie je tu iná prekážka ustanovená zákonom. Súd ju však nepovolí, ak možno predpokladať, že podnik dlžníka nie je životaschopný, najmä a napr. ak existujú dôvody na zrušenie dlžníka alebo ak bol dlžník zrušený alebo je v likvidácii.

    b) Druhá hlava- dočasná ochrana (§17- §22)

Inštitút, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach.

    c) Tretia hlava- subjekty verejnej preventívnej reštrukturalizácie (§ 23- §33)

Súd najmä vykonáva počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie dohľad nad činnosťou správcu a nad výkonom podnikateľskej činnosti dlžníka. Súd pri výkone dohľadu zohľadňuje záujmy veriteľov a informačnú asymetriu medzi veriteľmi a dlžníkom.

Správca vykonáva počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie dohľad nad dlžníkom tak, že skúma najmä skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Ak správca počas výkonu svojej funkcie zistí dôvod na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, bez zbytočného odkladu o tom  informuje dlžníka, súd, veriteľský výbor, relevantných veriteľov a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany.

Nová právna úprava rieši požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.  Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti bude zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie. Práve v súvislosti s úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch, v zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.[3]

Veriteľ-pred podaním návrhu je dlžník povinný zostaviť k rozhodnému dňu zoznam veriteľov, v ktorom označí všetkých známych veriteľov vrátane veriteľov sporných pohľadávok a výšku pohľadávok veriteľov. Dôvody spornosti musia byť v zozname veriteľov vecne odôvodnené, inak platí, že zoznam veriteľov nebol zostavený riadne.

    d) Štvrtá hlava- verejný plán (§34- §49)

Verejný plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval spravodlivé rozdelenie hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov, bol určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný, podľa možnosti konsenzuálny a obsahoval všetky údaje, ktoré dotknutí veritelia potrebujú, aby mohli o verejnom pláne informovane hlasovať. Verejný plán sa nesmie podstatne odchyľovať od konceptu plánu.

    e) Piata hlava- neverejná preventívna reštrukturalizácia (§ 50- §54)

Dlžník, ktorý je v hroziacom úpadku a voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, môže s jedným alebo s viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí, dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

3. Osobitné procesné ustanovenia (§ 55- §61)

Na konanie sa primerane použije Civilný mimosporový poriadok, okrem čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku.

Príslušnosť súdov- na konanie sú kauzálne príslušné

- Okresný súd KE I pre obvody Krajského súdu v KE a PO,

- Okresný súd ZA pre obvody Krajského súdu v ZA, BB a TN,

- Okresný súd NR pre obvody Krajského súdu v NR, TT a BA.

4. Spoločné ustanovenia (§ 62- §68)

Všeobecne záväzné právne predpisy ustanovia:

1. podrobnosti o určení najlepšieho alternatívneho scenára,
2. prílohy návrhu a podrobnosti o ich obsahových náležitostiach,
3. podrobnosti o zozname veriteľov a jeho obsahových náležitostiach,
4. podrobnosti o náležitostiach verejného plánu, jeho prílohách,
5. podrobnosti o odmene správcu a náhrade výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie,
6. podrobnosti o informatívnej schôdzi a schvaľovacej schôdzi a
7. podrobnosti o činnosti veriteľského výboru.

5. Prechodné a záverečné ustanovenia (§69- §71).

V súlade so základnými cieľmi tohto zákona dochádza aj k úprave:

1. zákona č. 7/2005 z. o konkurze a reštrukturalizácii
2. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka,[4]
3. zákona č. 530/2003 z. o obchodnom registri,
4. zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

V súvislosti s prijatím uvedeného zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku.

Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka.

Vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu,[5] virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť.

Účinnosť: 01.05.2022
Schválené znenie
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Č. 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii).

[2] Z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

[3] Zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky.

[4] Najmä zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze.

[5] záväzky rovnakej úrovne