Zákonná úprava skrátenej práce („Kurzarbeit“) v MPK

Dňa 04.01.2021 bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní zverejnený zákon o podpore v čase skrátenej práce - tzv. "Kurzarbeit".

Právny stav k: 04.01.2021

Dňa 04.01.2021 bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní (ďalej ako „MPK“) zverejnený zákon o podpore v čase skrátenej práce (ďalej ako „Návrh zákona“).

Návrh zákona je v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej pracovnej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila Vláda SR dňa 21.10.2020.  

Najmä na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.

Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca a náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ako aj podpory určenej pre samostatne zárobkovo činné osoby v čase skrátenej práce.[1]

Účelom Návrhu zákona je:

1. zabezpečenie krytia časti náhrady mzdy zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu
2. udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej aj ako „žiadatelia“) v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie
3. postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.[2]

Na účely identifikácie takejto situácie sa ustanovuje, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovanážiadateľom za:

1. čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia tohto obmedzenia,
2. obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,
3. obmedzenie činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby pokles tržieb samostatne zárobkovo činnej osoby najmenej o 40 % za kalendárny mesiac v porovnaní s rovnakým kalendárnym mesiacom v predchádzajúcom kalendárnom roku,
4. vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, ktorý žiadatelia nemohli ovplyvniť alebo mu nemohli predísť a zároveň má negatívny vplyv na prideľovanie práce alebo má negatívny ekonomický vplyv na podnikanie (najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci[3]).

Osoby, ktoré sa považujú za zamestnancov Návrh zákona explicitne vymenúva. Ide konkrétne o fyzické osoby, ktoré sú v:

1. pracovnom pomere
2. štátnozamestnaneckom pomere
3. fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
4. fyzická osoba, ktorá je sudcom, prokurátorom alebo právnym čakateľom prokuratúry.

S cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje túto podporu poskytovať žiadateľom ako nárokovú po splnení zákonom ustanovených podmienok. Ide o konkrétne podmienky:

1. mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý žiadateľ žiada poskytnutie podpory
2. neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory
3. uzatvorená písomná dohoda so zástupcami zamestnancov alebo so  zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory.[4]

Podpora v čase skrátenej práce sa bude poskytovať pre zamestnanca, ktorému:

1. zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času
2. pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac
3. neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota
4. sa vyčerpala dovolenka za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce a na ktorého sa mu na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok z iných zdrojov.

Novelou sa bude podpora v čase skrátenej práce poskytovať v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.[5]

Zamestnávateľ, ktorému bola poskytnutá podpora, bude musieť zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory a povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola poskytnutá podpora, prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.

Vzhľadom na Návrh zákona sa budú musieť novelizovať nižšie uvedené zákony:

1. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce[6]
2. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení[7]
3. zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca[8]
4. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov[9]
5. zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
6. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení[10]
7. zákon č. 440/2015 Z. z. o športe[11]
8. zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe[12]
9. zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom.

MPK končí dňa 25.01.2021.

Sprievodná dokumentácia

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania ustanovuje Návrh zákona.

[2] V tejto súvislosti sa predpokladá zriadenie samostatného poistného fondu Sociálnej poisťovne pre skrátenú prácu, v ktorom sa budú akumulovať finančné prostriedky pre prípad ďalšej ekonomickej krízy. 

[3] Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny alebo vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti alebo sezónnosť podnikania.

[4] V prípade, že sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, navrhuje sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory.

[5] Vláda SR v prípade trvania mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej okolnosti bude môcť nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory.

[6] Upraviť niektoré pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako sú ustanovenia o prekážkach v práci a o priemernom zárobku zamestnanca.

[7] Zriadenie osobitného fondu zamestnanosti, do ktorého budú prispievať zamestnávatelia  a samostatne zárobkovo činné osoby. Z tohto fondu bude Sociálna poisťovňa poskytovať na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Ústredia práce, sociálnych vecí a  rodiny sumu, o ktorú tento orgán požiada na úhradu podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám.

[8] Zrušenie výnimky z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby.

[9] Poskytnutá podpora bude v čase skrátenej práce bola oslobodená od dane z príjmov a náhrada mzdy alebo náhrada platu, ktorú bude poskytovať zamestnávateľ pri prekážkach v práci na jeho strane z dôvodu uplatnenia nároku na podporu v čase skrátenej práce v sume najmenej 80 % jeho priemerného čistého zárobku dosiahnutého v rozhodujúcom období (predchádzajúci kalendárny štvrťrok) bola oslobodená od dane z príjmov zo závislej činnosti.

[10] Upravuje sa definícia vymeriavacieho základu zamestnávateľa v súvislosti so vznikom nového druhu príjmu z náhrady mzdy alebo z náhrady platu poskytnutých v čase skrátenej práce, v sume 80 % priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca upraveného v závislosti od rozsahu prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

[11] Upraviť niektoré inštitúty tak, aby bolo možné aplikovať pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako sú ustanovenia o pracovnom čase a o priemernom zárobku športovca.

[12] Ustanoviť mechanizmus určenia priemerného hodinového čistého zárobku zamestnanca na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce.