Ako správne vypočítať poplatok za odpad?

Prinášame článok ako správne vypočítať a stanoviť poplatok za odpad.


Viac v článku:
Ako určiť správny poplatok za komunálny odpad

17.06.2025
ntb
Prinášame pre vás možnosť naučiť sa pracovať s portálom isamosprava.sk.
Ukážeme vám jeho hlavné možnosti...
book
Pripravili sme prehľadný manál pre kandidátov na funkciu poslanca a predsedu VÚC v komunálnych...
book
Pripravili sme prehľadný manuál pre kandidátov na funkciu poslanca obce, mesta a mestskej časti v...

Zákonník práce a pripravované zmeny

Dňa 18.09.2020 bol do medzirezortného pripomienkového konania zaradený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

Právny stav k: 18.09.2020

Dňa 18.09.2020 bol do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej ako „MPK“) zaradený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Pripravovaná novela“).

Cieľom Pripravovanej novely zákona je najmä:

   a) Riešiť otázky osobitosti výkonu práce z domácnosti zamestnanca

Deliacim kritériom právnej úpravy kedy ide o domácku prácu/teleprácu a kedy nie, je otázka pravidelnosti výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa (ak ide o pravidelný výkon, ide o domácku prácu/teleprácu a na ňu naviazané plnenie celého komplexu povinnosti).

Pravidelnosť neznamená, že práca z domácnosti sa musí vykonávať v rozsahu celého ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času, práca z domácnosti (domácka práca/telepráca) sa môže vykonávať aj v dohodnutom rozsahu, ktorý je časťou ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času (napr. jeden, dva dni v týždni). Z tohto hľadiska sa navrhuje vymedziť aj túto skutočnosť.

Domácnosťou pre účely domáckej práce a telepráce musí byť miesto, ktoré je iné ako priestory/prevádzky zamestnávateľa. V zmysle navrhovanej právnej úpravy to môže byť hocijaké miesto vrátane takého dojednania miesta, že zamestnanec si sám vyberá odkiaľ bude prácu vykonávať, ak to povaha práce umožňuje. Týmto sa umožňuje aj tzv. mobilná telepráca a  tzv. digitálni nomádi.

Jedným zo základných princípov o telepráci je skutočnosť, že telepráca (a v tomto ohľade aj domácka práca) musí byť dohodnutá, t. j. nie je možné, aby zamestnávateľ prikazoval jednostranne výkon domáckej práce/telepráce proti vôli zamestnanca a naopak, aby si zamestnanec sám rozhodoval, kde bude jeho miesto výkonu, pretože sa domnieva, že môže vykonávať prácu aj z domácnosti.

Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce) musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.

Znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť.

V neposlednom rade sa v tejto oblasti navrhuje:

  • spresniť povinnosti pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca (napr. zamestnávateľ požaduje osobitný výkon počítača, ktorý si zamestnanec musí kúpiť, požaduje nadštandardné pripojenie na internet, apod.). Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne.
  • zdôrazniť prístup tohto zamestnanca k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).
  • ustanoviť formu práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny.

   b) Upraviť možnosť zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie

Právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde už doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ bude povinný upraviť pravidla, akým spôsobom sa realizuje výber zamestnanca. Vzhľadom na rozmanitú veľkosť zamestnávateľov a rozličné podmienky u nich, zákon ponecháva tieto otázky na zamestnávateľov a upravuje len minimálne pravidlá, pričom umožňuje, aby si pre tieto účely vydal vnútorný predpis.

Taktiež sa navrhuje vymedziť, aká má byť suma finančného príspevku. V prípade schválenia sa navrhuje oslobodiť celý finančný príspevok od dane z príjmu.

V praxi zamestnávatelia, osobitne vo verejnej správe, obstarávajú sprostredkovateľov stravovania, aby získali najlepšiu cenu za službu. Zmluvy o sprostredkovaní stravovania sú však uzatvárané aj na dlhšie časové obdobie a nie je možné ich vždy, bez výpovednej doby, resp. bez ďalších nákladov vypovedať. Z tohto dôvodu sa ponecháva primeraný časový priestor na možnosť ich skončenia v prípade, ak u zamestnávateľa dôjde k zmene v spôsobe prispievania na stravovanie, resp. na ich modifikáciu, ak si poskytovanie stravovacích poukážok vyberie len časť zamestnancov.

   c) Upraviť možnosť dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami

Navrhuje flexibilnejšie upraviť dočasné prideľovanie medzi subjektmi, ktoré sú v zmysle Obchodného zákonníka ovládajúcou a ovládanou spoločnosťou, ak vznikne potreba pre dočasné pridelenie.

Nebude sa skúmať otázka objektívnych prevádzkových dôvodov ani sa nebude musieť splniť podmienka minimálnej doby trvania pracovného pomeru. S cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k neoprávnenému vykonávaniu činnosti bez povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania (t.j. sprostredkovania zamestnancov za účelom dosiahnutia zisku), navrhuje sa rovnako ako je v to v § 43a Zákonníka práce Českej republiky ustanoviť, že takéto dočasné pridelenie je bezodplatné (s výnimkou refundácie nákladov na mzdy a iné plnenie spojené s výkonom práce).

   d) Rozsah dovolenky zamestnanca starajúceho sa dieťa

Vzhľadom na rozsah podnetov z praxe vyvolaný doplnením ustanovenia § 103 ods. 2 Zákonníka práce o právo zamestnanca trvalo starajúceho ho sa o dieťa na vyššiu výmeru dovolenky vo vzťahu k určeniu rozsahu tejto dovolenky v príslušnom kalendárnom roku, kedy sa zamestnanec začal alebo prestal trvalo starať o dieťa, navrhuje sa v zákone presne vymedziť, v akom momente získa tento zamestnanec právo na dodatočnú dovolenku a v akom rozsahu.

 Z hľadiska pravidla časovej proporcionality, ak zmena nastáva až v priebehu určitej doby (v tomto prípade v priebehu kalendárneho roka, pretože ide o dovolenku za kalendárny rok) je potrebné zmenu v rozsahu práva (výmere) posudzovať v pomernom rozsahu.

Z tohto dôvodu sa navrhuje toto pravidlo priamo vymedziť v zákone, pričom rozsah výmery jeden týždeň sa počíta ako podiel počtu dní, počtu kalendárnych dní v kalendárnom roku a trvalej starostlivosti o dieťa v kalendárnom roku.

   e) Brigádnická práca študentov

Navrhuje sa vyriešiť spornú otázku ohľadom možnosti vykonávania práce fyzickou osobou – bývalým žiakom strednej školy a bývalým študentom prvého stupňa vysokej školy, ak chce od času skončenia štúdia do času zápisu na príslušný stupeň vysokej školy vykonávať prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov je naviazaný na existenciu príslušného štatútu, ktorý však osoba stráca a nadobúda podľa osobitných predpisov bez ohľadu, či plánuje v rovnakom kalendárnom roku aj pokračovať v štúdiu.

Navrhuje sa zaviesť prezumpcia zachovania štatútu do 31. októbra. V prípade prezumpcie sa navrhuje, aby sa ukončenie štúdia preukazovalo dokladom o ukončení štúdia.

   f) Zohľadniť kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa

Navrhuje sa upraviť pôsobnosť odborovej organizácie na pracovisku tak, aby zamestnancov na pracovisku zastupovali (ako odborový orgán) iba osoby, ktoré majú  vzťah k zamestnávateľovi, t.j. sú u neho zamestnané v pracovnom pomere.

S cieľom posilnenia reprezentatívnosti Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (ďalej ako „rada“) sa navrhuje ustanoviť, aby na každej strane (zamestnancov a zamestnávateľov) boli členmi rady najmenej tri subjekty. V prípade ak ďalšie subjekty nespĺňajú kritérium ustanovené podľa platného a účinného znenia, navrhuje sa, aby sa postupovalo pri doplnení rady o ďalšieho zástupcu (alebo zástupcov), ktorí sa uchádzajú o členstvo podľa ich veľkosti. Po vstupe do rady je miesto takéto člena garantované na 12 mesiacov. Po tomto čase, ak ide o takéhoto zástupcu, iné subjekty, ktoré by sa chceli stať členom rady a domnievajú sa, že majú väčšiu reprezentatívnosť, môžu požiadať o vstup do rady. V prípade sporu rozhodne rozhodca.

Navrhuje sa spresniť okruh osôb, ktoré môžu zastupovať vládu Slovenskej republiky na zasadnutí rady, a ktoré sa započítavajú pre účely uznášaniaschopnosti rady. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade neuznášania schopnosti rady mohol sociálny partner, ktorý je na rade prítomný predniesť svoje stanovisko k predloženým materiálom, t.j. aby sa mu umožnilo voči vláde Slovenskej republiky realizovať svoje právo na konzultácie na najvyššej úrovni.

   g) Vytvoriť nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby

Spoluzodpovednosť bude v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby.

Na ten účel sa tak predlžuje v súčasnosti zavedená lehota, a to z 5 dní v období 12 mesiacoch na 30 dní v období 12 mesiacoch.

Takto sa predíde prípadom, keď odberateľ potrebuje nevyhnutne zabezpečiť službu, no nemá dostatočný časový priestor na spoľahlivé overenie serióznosti a legálnosti zamestnávania u svojich poskytovateľov služieb.

Na tento účel slúžila už doteraz zavedená 5 dňová lehota. Nakoľko sa táto lehota javí ako nedostatočná, v záujme znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje jej predĺženie. Tento návrh zároveň zodpovedá požiadavke podnikateľského prostredia. 

S poukazom na pripravované zmeny sa primárne novelizujú:

  1. v čl. I. Zákonník práce a v čl. IV zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v platnom znení,
  2. v čl. II zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní
  3. v čl. III zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a v čl. VI zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe,
  4. v čl. V zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite),
  5. v čl. I niektoré problémy, ktorých riešenie si vyžadujú podnety z praxe pracovného práva.

Účinnosť Pripravovanej novely sa navrhuje od 01.03.2021

MPK končí 08.10.2020.

Mgr. Vladimír Fujak 

Žiadosť o licenciu na mieru

Oboznámil som sa so spracúvaním osobných údajov