Zjavne nedôvodné námietky pri posudzovaní vplyvov – EIA

Dňa 01.08.2022 bol v MPK zverejnený poslanecký návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s so zrýchlením niektorých konaní, ktorého cieľom je zákona je zabrániť obštrukciám šikanózneho charakteru zo strany jednotlivcov spomedzi tzv. verejnosti.  Návrh zachováva právo verejnosti vyjadrovať sa k správe vecí verejných, ale zároveň vytvára predpoklady, aby toto právo bolo v rovnováhe s právom vlastníkov nehnuteľností na získanie jednotlivých rozhodnutí v reálnom čase.

V doterajšej aplikačnej praxi bolo možné sa niekedy stretnúť s výhradami zo strany správnych orgánov alebo navrhovateľov projektov, že niektorí predstavitelia tzv. verejnosti údajne vykonávajú svoje zákonné práva šikanóznym spôsobom, a to ako v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, tak aj v následnom správnom konaní o povolení navrhovanej činnosti. Tieto svoje práva vykonávajú častokrát výlučne s cieľom odďaľovania právoplatnosti rozhodnutia o povolení činnosti, prípadne s cieľom sofistikovaného vyvíjania nátlaku na navrhovateľov projektu, pričom im v  skutočnosti nejde o  ochranu životného prostredia ani o  zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Právny predpis, ktorý verejnosti priznáva právo na účasť v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a v následných správnych konaniach o povolení činností, je v podmienkach Slovenskej republiky upravené v zákone č. 24/2006 Z. z., tzv. zákon o EIA, ktorý bol prijatý s cieľom naplniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z noriem medzinárodného a komunitárneho práva.

Právne preto nie je možné prelamovať pomerne široko koncipované procesné právo vyplývajúce z medzinárodnej zelenej legislatívy, ako aj vnútroštátnych predpisov takým spôsobom, že verejnosti by sa obmedzilo právo prístupu do konaní spôsobom, čo by bolo  v rozpore s medzinárodným právom. Neznamená to však, že by nebolo legislatívno-technicky  možné takéto pomerne široko koncipované procesné právo rozumne zaregulovať tzv. legislatívnymi brzdami charakteru „ultima ratio“, teda technikami, ktoré sú imanentnou súčasťou medzinárodného, ako aj komunitárneho práva, vychádzajú z neho a sú medzinárodnými a komunitárnymi súdmi v aplikačnej praxi opakovane potvrdzované.

Z toho dôvodu sa § 20 ods. 1 dopĺňa tak, aby v prípade, že pripomienky alebo námietky dotknutej verejnosti uvedené:

1. v odôvodnenom písomnom  stanovisku k zámeru podľa § 23 ods. 4,
2. v odôvodnených pripomienkach k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8,
3. v odôvodnenom písomnom stanovisku k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, alebo
4. v odôvodnenom písomnom stanovisku k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9

smerujú proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, príslušný orgán konanie nepreruší, ale pri odôvodnení svojho rozhodnutia stanoviská vyhodnotí na základe správnej úvahy.

Takáto úprava má za cieľ eliminovať šikanózny výkon práva verejnosti podávaním zjavne neodôvodnených pripomienok a námietok, ktorých cieľom je spôsobovať obštrukcie a brzdiť povoľovacie konanie.
Zároveň sa do ust. § 20 ods. 1 dopĺňa, že sa na zjavne neodôvodnenú námietku ani neprihliada, pričom za zjavne neodôvodnenú námietku sa považuje taká, ktorá celkom zjavne slúži na zneužitie práva, alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní.

Z dôvodu zamedzenia prieťahov v konaní sa konanie časovo koncentruje tak, že na písomné stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce a tiež verejnosti k zámeru príslušného orgánu, ktoré sú doručené po lehote sa neprihliada.
Z dôvodu časovej koncentrácie konania je vhodné výslovne upraviť, že na pripomienky verejnosti, dotknutej obce, dotknutého samosprávneho kraja, dotknutého orgánu a ďalších osôb k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny do, ktoré sú doručené po uplynutí lehoty desiatich pracovných dní od jeho zverejnenia, sa neprihliada.

Ďalej sa upravuje aj vecná stránka pripomienok, a to tak, že dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej zákonnej pôsobnosti, je povinný uviesť v záväznom stanovisku ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a obsah záväzného stanoviska riadne odôvodniť. Dotknutá právnická osoba je oprávnená uplatňovať pripomienky v rozsahu vplyvov na infraštruktúru, ktorej je vlastníkom, správcom alebo prevádzkovateľom.

Návrhom sa má do ust. § 13 doplniť nový odsek, ktorý ustanovuje, že za rozhodnutie o návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhu na zmenu v ich prevádzkovaní prípadne o návrhu na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky, sa považuje aj kolaudačné rozhodnutie o návrhu na kolaudáciu stavieb a o návrhu na zmenu užívaní stavieb, ak v rámci kolaudačného konania bolo vydané záväzné stanovisko pre daný účel stavby. Dôvodovom navrhovanej zmeny je snaha o odbúranie administratívnej záťaže, aby neboli jedny a tie isté priestory posudzované dvakrát, prvýkrát v rámci kolaudačného konania a druhýkrát v rámci rozhodovania o návrhu na uvedenia priestorov do prevádzky.

Predpokladaná účinnosť od: 15.10.2022
MPK končí: 09.08.2022
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Helena Laposová