Zmena Plánu obnovy a odolnosti SR

Dňa 13.03.2023 bol v MPK zverejnený návrh zmeny Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Materiál sa predkladá v súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES.

Vznik mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti reagoval na celosvetovú zdravotnú krízu, ktorú spôsobila pandémia nového koronavírusu. Počas úvodných rokov implementácie POO SR však začala Európa čeliť novým výzvam, ktoré neboli v POO SR adresované, resp. je kvôli nim nutné POO SR aktualizovať.

Jedným z hlavných dôvodov aktualizácie POO SR je pridanie novej kapitoly REPowerEU, ktorá reaguje na ruskú agresiu na Ukrajine a s ňou súvisiace výzvy. Ruská vojenská agresia voči Ukrajine vytvorila novú geopolitickú realitu, ktorá radikálne narušila globálny trh s energiami. V tejto súvislosti čelí Slovensko v európskom, ale aj národnom kontexte neodkladným výzvam, ktoré musia urýchlene znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, zrýchliť zelenú transformáciu a zároveň zvýšiť odolnosť a bezpečnosť energetického systému v celej Európskej únii.

Ďalšími nemenej podstatnými dôvodmi na potrebu aktualizácie POO SR sú 1) zníženie alokácie súvisiacej s aktualizáciou maximálneho finančného príspevku na základe článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti; 2) novovzniknuté objektívne okolností, kvôli ktorým POO SR už nie je možné naďalej zrealizovať v pôvodne plánovanej miere; a 3) oprava rôznych druhov administratívnych chýb, ktoré sa vyskytujú v POO SR s cieľom predísť možným nedorozumeniam a komplikáciám pri implementácii, ako aj hodnotení uspokojivého splnenia jednotlivých míľnikov a cieľov v budúcnosti zo strany Európskej komisie.

Pridanie novej kapitoly REPowerEU do existujúceho Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vyplýva z právneho základu článku 21a, 21b (2), ako aj článku 21c (2) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 z 27. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241 , pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES (“Nariadenie REPowerEU”) . Článok 21a umožňuje Slovensku využiť dodatočnú nenávratnú finančnú podporu vo výške 366 959 000 eur a prispieť tak k dosiahnutiu cieľov REPowerEU. Na základe článku 21b(2) Slovensko požiadalo o dobrovoľný prevod finančných prostriedkov z pobrexitovej adaptačnej rezervy (“BAR”) v plnej výške 36 307 747 eur. Tieto prostriedky budú využité na podporu opatrení a cieľov v rámci kapitoly REPowerEU. Článok 21c (2) umožňuje Slovensku, so zníženým maximálnym finančným príspevkom, po aktualizácii z júna 2022 rozšíriť v rámci kapitoly REPowerEU časť reforiem a investícií zahrnutých do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady.

Najdôležitejšími cieľmi REPowerEU sú čo najrýchlejšie ukončenie závislosti EÚ na dovoze fosílnych palív z Ruska a zároveň boj s klimatickou krízou, a to prostredníctvom opatrení v oblasti úspor energií, diverzifikácie dodávok energií a akcelerácie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie tak v priemysle, ako aj v domácnostiach, vrátane výroby elektriny. REPowerEU je pre Slovensko príležitosťou ako, prostredníctvom opatrení – reforiem a investícií – znížiť závislosť od fosílnych palív z Ruska, zvýšiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom investícií do energetickej infraštruktúry, ktoré mu, spolu s opatreniami v oblasti povoľovacích procesov, bezemisnej dopravy a podpory zelených zručností, umožnia pokračovať v úsilí rýchlejšej a rozsiahlejšej implementácie OZE, majúc na zreteli ciele EÚ v oblasti dekarbonizácie, riešenia klimatickej krízy, ochrany životného prostredia a budovania energetickej únie.

Cieľom reforiem a investícií v kapitole REPowerEU je prispieť k aspoň jednému z týchto cieľov:

1. zlepšenie energetickej infraštruktúry a zariadení s cieľom uspokojiť bezprostredné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok plynu vrátane skvapalneného zemného plynu, a najmä umožniť diverzifikáciu dodávok v záujme Únie ako celku; opatrenia týkajúce sa ropnej infraštruktúry a zariadení potrebných na uspokojenie bezprostredných potrieb v oblasti bezpečnosti dodávok sa môžu zahrnúť do kapitoly REPowerEU členského štátu, len ak sa na tento členský štát do 1. marca 2023 vzťahovala mimoriadna dočasná výnimka podľa článku 3m ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 833/2014, a to z dôvodu jeho osobitnej závislosti od ropy a jeho geografickej situácie;
2. zvýšenie energetickej efektívnosti budov a kritickej energetickej infraštruktúry, dekarbonizácia hospodárstva, zvýšenie výroby a využívania udržateľného biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo bezfosílneho vodíka a zvýšenie podielu a urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;
3. boj proti energetickej chudobe;
4. stimulovanie znižovania dopytu po energii;
5. riešenie vnútorných a cezhraničných prekážok pri prenose a distribúcii energie, podpora uskladňovania elektrickej energie a urýchlenia integrácie obnoviteľných zdrojov energie a podpora dopravy s nulovými emisiami a jej infraštruktúry vrátane železníc;
6. podpora cieľov uvedených v písmenách a) až e) prostredníctvom urýchlenej rekvalifikácie pracovnej sily smerom k zeleným a súvisiacim digitálnym zručnostiam, ako aj podporovaním hodnotových reťazcov súvisiacich s kritickými surovinami a technológiami spojenými so zelenou transformáciou.

Slovensko sa v rámci kapitoly REPowerEU zameria na nasledujúce kľúčové oblasti, v rámci ktorých bude riešiť identifikované výzvy prostredníctvom odporúčaných opatrení, vrátane reflektovania odporúčaní Rady EÚ pre jednotlivé krajiny (z angl. Country Specific Recommendations) („CSR“) na roky 2019, 2020 a 2022, a to za účelom, okrem iného, posilnenia odolnosti Slovenska:

   a) Energetika a povoľovacie procesy

Oblasť „Energetika a povoľovacie procesy“ zahŕňa 2 reformy a 1 investíciu. Hlavnou výzvou v tejto oblasti je okrem zníženia závislosti na ruských fosílnych palivách aj zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Rozvoj a modernizácia elektrizačnej sústavy a na to nadväzujúce investície v rámci distribučných sústav sú preto kľúčové pre ďalšiu integráciu OZE a dosiahnutie cieľov v oblasti zelenej transformácie. Ďalšou výzvou je zjednodušenie a zrýchlenie povoľovacích a administratívnych konaní, najmä pokiaľ ide o ďalšiu integráciu OZE pri zachovaní vysokej úrovne ochrany životného prostredia a biodiverzity.

   b) Obnova a správa budov

Oblasť „Obnova a správa budov“ zahŕňa 3 reformy a 3 investície. Hlavnou výzvou, pokiaľ ide o verejné budovy, v tejto oblasti je dostupnosť konzistentných a relevantných informácií a dát potrebných na objektívne rozhodovanie a plánovanie obnovy jednotlivých kategórií budov a pre tvorbu cielených politík, plánov a opatrení v oblasti energetickej hospodárnosti budov. V prípade domácností je hlavnou výzvou zabezpečenie kvalitnej a dostupnej technickej a odbornej podpory a dostupnosti podporných mechanizmov aj pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou.

   c) Udržateľná doprava

Oblasť „Udržateľná doprava“ zahŕňa 2 investície. Hlavnými výzvami v tejto oblasti je jednak nevyužitý potenciál ďalšieho rozvoja bezemisnej – elektrickej verejnej osobnej dopravy, a to či už ide o potrebný rozvoj infraštruktúry alebo rozšírenie využívania samotných bezemisných vozidiel tohto druhu dopravy. V oblasti železničnej osobnej dopravy je to potom, okrem železničnej infraštruktúry, najmä zastaranosť časti vozidiel.

   d) Rozvoj zelených zručností

Oblasť „Rozvoj zelených zručností“ zahŕňa 2 reformy a 1 investíciu. Hlavnou výzvou v tejto oblasti je modernizácia a úprava študijných programov alebo modulov, vrátane technických a ďalších podmienok, ktoré umožnia zabezpečiť dostatočné množstvo pracovníkov, ktorí prostredníctvom zelených zručností budú schopní podporiť zelenú transformáciu. Hlavnou výzvou v oblasti zberu dát potrebných na prijímanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti je zabezpečenie jednotnej štruktúry, komplexnosti a kvality dát využiteľných pri plnení cieľov zelenej transformácie.

MPK končí: 24.03.2023
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Adam Mikuš