Zmeny zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Dňa 04.12.2024 NRSR opätovne schválila prezidentom vetovanú novelu zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákon (ďalej len „Zákon o posudzovaní vplyvov na ŽP“). V Zbierke zákonov bola novela zverejnená pod číslom 350/2024 Z. z.
Najdôležitejšie zmeny, ktoré novelizácia prináša:
a. Zisťovacie konanie
Novelou sa zavádza nová definícia a úprava zisťovacieho konania, ktorého výsledkom je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania, ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť (realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny pozn.) alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Formálne sa oddeľuje proces zisťovania a proces posudzovania vplyvov na ŽP (dve osobitné konania). Na zisťovacie konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).
Predmetom zisťovacieho konania nie je činnosť, ktorá predstavuje:
- renováciu v rozsahu obnovy alebo modernizácie, ak jej výsledkom nie je zmena kapacitných parametrov ani rozšírenie navrhovanej činnosti,
- inštaláciu najlepšej dostupnej techniky,
- zmenu posúdenej alebo povolenej navrhovanej činnosti, ktorej výsledkom je zníženie podlahovej plochy bez záberu nového územia.
Ak niektorý z pripomienkujúcich subjektov nedoručí písomné stanovisko, v ktorom si uplatní pripomienky alebo požiadavky, jeho stanovisko k navrhovanej činnosti alebo jej zmene sa považuje za súhlasné, teda, že nepožaduje posudzovanie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa zákona, a nemôže si následne uplatniť pripomienky alebo požiadavky v rámci ústneho pojednávania.
Navrhovateľ a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, majú právo až do vydania záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisu.
Príslušný orgán požiada dotknutú obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby o záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania bezodkladne informovala verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce.
Odvolanie proti záväznému stanovisku môže podať:
- len navrhovateľ v prípade záveru, že sa bude posudzovať podľa tohto zákona,
- len dotknutá obec, na ktorej území na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať a dotknutá verejnosť v prípade, že sa nebude posudzovať podľa tohto zákona.
Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania má platnosť tri roky, ak príslušný orgán v záväznom stanovisku neurčil inak. Na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán predĺžiť platnosť záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania o dva roky, a to aj opakovane, pričom celkový čas platnosti záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania nesmie prekročiť sedem rokov.
b. Informovanie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene
Zavádza sa nový dokument „Informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene“. Na predloženie informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene a súvisiaci proces určenia rozsahu hodnotenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Oddelenie zisťovacieho konania od posudzovania vplyvov na životné prostredie vyvoláva potrebu rozlíšiť dokumentáciu používanú pre zisťovacie konanie (zámer, oznámenie o zmene) od dokumentácie potrebnej pre určenie rozsahu hodnotenia na posúdenie vplyvov na životné prostredie.
Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene s náležitosťami podľa odseku § 22 ods. 4 a v obsahu a štruktúre podľa prílohy č. 9a Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP. Táto informácia obsahuje nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nerealizovala a aspoň jeden variant navrhovanej činnosti; informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene je navrhovateľ povinný doručiť písomne v listinnej podobe a v elektronickej podobe.
c. Rozsah hodnotenia vplyvov
Nanovo sa definuje proces, ktorým sa určuje stanovenie rozsahu pre vypracovanie správy o hodnotení na posúdenie vplyvov na životné prostredie.
V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP príslušný orgán zašle informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, do 20 dní od jej doručenia, informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene zverejní v centrálnom informačnom systéme a požiada dotknutú obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene bezodkladne zverejnila spôsobom v mieste obvyklým na dobu najmenej 21 dní.
Príslušný orgán zároveň určí termín ústneho pojednávania, ktoré sa musí uskutočniť najneskôr do desiatich dní odo dňa uplynutia lehoty 21 dní od doručenia informácie o navrhovanej činnosti a oznámi ho rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a naň prizve navrhovateľa.
Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, doručia písomné stanovisko do 21 dní od doručenia informácie o navrhovanej činnosti, v ktorom si uplatnia svoje požiadavky na určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Ak sa písomné stanovisko nedoručí, požiadavky na určenie rozsahu hodnotenia nie je možné uplatniť neskôr. Na písomné stanovisko doručené po lehote príslušný orgán nemusí prihliadať. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť. Na žiadosť navrhovateľa alebo dotknutej obce, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, zašle príslušný orgán návrh rozsahu hodnotenia a doručené písomné stanoviská najneskôr tri dni pred konaním ústneho pojednávania.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP sa na ústnom pojednávaní prerokuje informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, doručené stanoviská, požiadavky na rozsah hodnotenia vyplývajúce z doručených stanovísk a návrh rozsahu hodnotenia vyhotovený príslušným orgánom. Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, ktorí doručili písomné stanovisko, môžu svoje pripomienky a požiadavky na rozsah hodnotenia uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada. Predmetom prerokovania na ústnom pojednávaní sú len odôvodnené pripomienky a požiadavky vyplývajúce z doručených stanovísk a návrh rozsahu hodnotenia. Na neodôvodnené pripomienky a požiadavky sa neprihliada. Navrhovateľ a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, majú právo nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisu do termínu ústneho pojednávania.
Podľa 23 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP príslušný orgán určí rozsah hodnotenia do 15 dní odo dňa konania ústneho pojednávania, najneskôr však do 60 dní odo dňa doručenia informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní o podmete podľa § 19 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP (konanie, ktorým sa určí, či posudzovaniu podlieha navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje prahovú hodnotu podľa tohto zákona). Vo zvlášť zložitých prípadoch môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť na 90 dní a vtedy písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch tohto predĺženia a o očakávanom termíne vydania rozsahu hodnotenia. Príslušný orgán rozsah hodnotenia zverejní v centrálnom informačnom systéme.
Podľa 23 ods. 5 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP Pri určovaní rozsahu hodnotenia sa vychádza z prílohy č. 11 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP a zo zápisnice z ústneho pojednávania. Určí sa najmä,
a) ktoré varianty navrhovanej činnosti alebo jej zmeny líniových stavieb je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť,
b) na ktoré body prílohy č. 11 je potrebné v správe o hodnotení činnosti osobitne prihliadať,
c) ktoré odborné štúdie a posudky vypracované odborne spôsobilými osobami je potrebné vypracovať k správe o hodnotení činnosti,
d) ktoré súvisiace navrhované činnosti sa majú spoločne posudzovať,
e) počet písomných vyhotovení správy o hodnotení činnosti pre dotknuté obce.
Podľa 23 ods. 6 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP platnosť rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, je tri roky od jeho určenia. Na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán predĺžiť platnosť rozsahu hodnotenia o dva roky, a to aj opakovane. Pri predlžovaní platnosti rozsahu hodnotenia príslušný orgán vyhodnotí, či došlo k podstatným zmenám podmienok v dotknutom území alebo k novým skutočnostiam súvisiacim s navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou. Ak k takým zmenám došlo, príslušný orgán primerane podmienky určené v rozsahu hodnotenia upraví alebo doplní alebo platnosť rozsahu hodnotenia nepredĺži. Celkový čas platnosti rozsahu hodnotenia nesmie prekročiť sedem rokov.
d. Správa o hodnotení činnosti
Navrhovateľ vykoná hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti v správe o hodnotení činnosti vypracovanej podľa § 31 ods. 1 a prílohy č. 11 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP a určeného rozsahu hodnotenia a predloží ju príslušnému orgánu.
Na vypracovanie správy o hodnotení činnosti sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zodpovedajúcom odboru činnosti alebo oblasti činnosti. Navrhovateľ na spracovanie správy o hodnotení činnosti môže osloviť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je na to odborne spôsobilá. Odborné štúdie a posudky predložené v správe o hodnotení činnosti musia byť vypracované odborne spôsobilými osobami.
Príslušný orgán má na overenie úplnosti správy o hodnotení činnosti 30 dní od jej doručenia.
Správu o hodnotení činnosti je navrhovateľ povinný doručiť príslušnému orgánu písomne v listinnej podobe a elektronickej podobe. Dňom doručenia správy o hodnotení činnosti začína konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Príslušný orgán má 40 dní odo dňa doručenia na to, aby doručil správu o hodnotení činnosti všetkým relevantným osobám (§ 33 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP) a zverejní informáciu o začatí konania v centrálnom informačnom systéme.
e. Konanie o posudzovaní vplyvov na ŽP
Príslušný orgán požiada dotknutú obec, aby bezodkladne zverejnila upovedomenie o začatí konania, informáciu o doručení správy o hodnotení činnosti, všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie, prípadne ďalšie informácie, ktoré považuje za relevantné, na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a na úradnej tabuli obce, na dobu najmenej 30 dní a oznámila, kde a kedy možno do správy o hodnotení činnosti nahliadnuť, robiť z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady vyhotoviť kópie; zároveň uvedie, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a označí miesto, kde sa môžu podávať.
Ďalšou podstatnou zmenou je, že dotknutá obec už nie je povinná verejne prerokovať navrhovanú činnosť. Je to už iba možnosť. Ak má o to dotknutá obec záujem, tak pri tomto postupe postupuje v súčinnosti s navrhovateľom.
Rezortný orgán, dotknutý orgán, povoľujúci orgán a dotknutá obec doručia príslušnému orgánu písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti najneskôr do 30 dní od jej doručenia (§ 35 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP – nemenené). Čo sa však mení je pohľad na nedoručené alebo neskoro doručené písomné stanoviská podľa predchádzajúcej vety, a to spôsobom, že ak sa nedoručí písomné stanovisko, považuje sa za súhlasné a na stanovisko doručené po lehote príslušný orgán nemusí (ale môže) prihliadať.
Upravuje sa lehota na vydanie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Príslušný orgán má na vydanie 60 dní od doručenia odborného posudku, za podmienky, že celkový čas konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nesmie presiahnuť 6 mesiacov.
Príslušný orgán požiada dotknutú obec, ktorej bolo záverečné stanovisko doručené, aby ho zverejnila na úradnej tabuli a svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Dotknutá obec bezodkladne zverejní záverečné stanovisko na úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má zriadené. Dotknutá obec bezodkladne a preukázateľne oznámi príslušnému orgánu zverejnenie záverečného stanoviska na úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má zriadené. Za deň uverejnenia sa považuje deň, keď bolo záverečné stanovisko uverejnené na úradnej tabuli obce a na webovom sídle, ak ho má obec zriadené.
Rovnako ako pri záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania má záverečné stanovisko platnosť tri roky, ak príslušný orgán v záverečnom stanovisku neurčil inak. Príslušný orgán predĺži platnosť záverečného stanoviska na návrh navrhovateľa o dva roky, a to aj opakovane, pričom celkový čas platnosti záverečného stanoviska nesmie prekročiť sedem rokov.
f. Doručovanie v konaní o posudzovaní vplyvov na ŽP
V § 25 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov sa zavádza nový spôsob doručovania, a to doručovanie vyhláškou zverejnenou v centrálnom informačnom systéme. Výnimkou je doručovanie dotknutým orgánom, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutej obci a navrhovateľovi, kedy sa doručuje elektronickým doručovaním.
g. Nový centrálny informačný systém a informovanie verejnosti
Ide o systém kde sa budú zverejňovať rôzne informácie súvisiace s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a v mnohých prípadoch nahradí alebo doplní zverejňovanie na webových stránkach. Po novom Ministerstvo životného prostredia už nebude zverejňovať informácie súvisiace s procesmi podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP na webovom sídle, ale bude zverejňovať prostredníctvom centrálneho informačného systému.
Tiež sa verejnosť bude informovať prostredníctvom tohto novovytvoreného centrálneho informačného systému namiesto webového sídla príslušných orgánov (§ 24 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP).
Povinnosť zverejňovať informácie v novom centrálnom informačnom systéme nebude vplývať na obce. Obce budú naďalej zverejňovať informácie vyplývajúce z povinností formulovaných v Zákone o posudzovaní vplyvov na ŽP na webovom sídle (ak existuje) a prostredníctvom úradnej tabule.
h. Zmeny v Prílohe č. 8 k Zákonu o posudzovaní vplyvov na ŽP
Príloha č. 8 k Zákonu o posudzovaní vplyvov na ŽP, ktorou sa určuje zoznam navrhovaných činností spolu s prahovými hodnotami a rezortnými orgánmi sa podstatne mení. Schválené znenie prílohy č. 8 nájdete tu.
Súčasne Zákonom o posudzovaní vplyvov na ŽP dochádza k novelizácii ďalších právnych predpisov, a to:
a. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
Ide o legislatívno-technické zmeny v súvislosti so zmenami v Zákone o posudzovaní vplyvov na ŽP.
b. Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
Ide o legislatívno-technické zmeny v súvislosti so zmenami v Zákone o posudzovaní vplyvov na ŽP.
c. Zmena v zákone o územnom plánovaní
V zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov sa dopĺňa definícia územnej štúdie. Po novom je ňou aj: „Územnou štúdiou je aj krajinnoplánovacia štúdia, ktorá popisuje skutočný stav krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej sa najmä ochrany, obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo zelenej infraštruktúry na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byť vyhotovená v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu...“
Takisto sa zavádza povinnosť spracovateľa vždy spracovať návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu aj na základe spracovanej krajinnoplánovacej štúdie alebo jej aktualizácie, a tiež povinnosť orgánu príslušného na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska a Koncepcie územného rozvoja regiónu obstarať túto štúdiu alebo jej aktualizáciu.
Do prechodných ustanovení sa dopĺňa: „Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska je povinný obstarať prvú krajinnoplánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a obstarať a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31. marca 2027. Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný obstarať prvú krajinnoplánovaciu štúdiu do 30. septembra 2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja regiónu do 30. septembra 2028.“
Účinnosť od: dňom vyhlásenia, určité ustanovenia 1.1.2025
Sprievodná dokumentácia riadneho legislatívneho procesu
Sprievodná dokumentácia legislatívneho procesu po vete prezidenta