Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou iniciovania miestneho referenda o odvolaní starostu obce zo strany obyvateľov obce. Konkretizoval aké podmienky musia byť splnené na vyhlásenie takéhoto referenda ako aj posudzoval subjektívnu a objektívnu.

Maďarský daňový úrad zistil, že sťažovateľ nezaplatil daň z príjmu a uložil mu pokutu. Zároveň v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov zverejnil jeho meno vrátane adresy bydliska na svojej internetovej stránke v zozname daňových dlžníkov. Systematické a povinné zverejňovanie osobných údajov daňových dlžníkov bolo zavedené novelou ako nástroj prevencie porušovania daňových predpisov. Sťažovateľ namietal, že zverejnenie jeho osobných údajov v zozname daňových dlžníkov na internetovej stránke daňového úradu porušilo jeho právo na rešpektovanie súkromného života zaručené článkom 8 Dohovoru.

Sťažovateľkami boli tri moslimské dievčatá, ktorým bolo na základe školského poriadku zakázané nosiť v priestoroch strednej školy moslimskú šatku, s výnimkou hodín náboženstva a etiky. Proti uvedenému zákazu sa sťažovateľky bránili na vnútroštátnych súdoch, ale bez úspechu. Pred Súdom sťažovateľky namietali, že zákaz nosenia viditeľných náboženských symbolov v škole predstavuje porušenie ich práva prejavovať svoje náboženské vyznanie podľa článku 9 Dohovoru.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnym posúdením vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli pôvodným vlastníkom najprv konfiškované, následne dekonfiškované, no tieto zmeny sa riadne nezapísali do pozemkovej knihy, čo viedlo k dlhodobej spornosti zápisov. Taktiež posudzoval v rozsudku charakter poznámky spornosti, ktorá bola zavedená do slovenského právneho

Žalobca ako neúspešný kandidát na starostu obce napadol výsledok volieb žalobou, v ktorej namietal, že úspešná kandidátka mala byť právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin a toto odsúdenie nemalo byť zahladené. Pri preskúmaní súd ale zistil, že tento trestný čin bol v čase volieb zahladený a preto sú voľby platné.