Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal situáciou, kedy po skončení nájomného vzťahu, nájomca naďalej užíval pozemky bez úhrady dohodnutého nájomného. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností, pričom žalobca požadoval úhradu za päťročné obdobie. Najvyšší súd taktiež posudzoval charakter verejnej potreby.

Vlastník pozemku sa domáhal zriadenia práva cesty cez susedné nehnuteľnosti, keďže tvrdil, že jeho pozemok je neprístupný a bez zabezpečeného prístupu ho nemožno riadne užívať. Spor vznikol o to, či sú splnené podmienky na zriadenie nevyhnutnej cesty, najmä či ide skutočne o neprístupný pozemok, alebo či vlastník už má možnosť prístupu z verejnej komunikácie, prípadne prostredníctvom susedných pozemkov na základe existujúceho právneho titulu. mkov

Príslušník Policajného zboru bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., keďže u neho bola zistená prítomnosť zakázanej látky v organizme. Správne orgány vychádzali zo záveru, že samotná zistená koncentrácia látky odôvodňuje prepustenie zo služby.

Zamestnancovi bola po určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdom priznaná náhrada mzdy. V následnom konaní sa domáhal, aby takto priznaná náhrada mzdy bola zvýšená (valorizovaná) s prihliadnutím na zmenu mzdových podmienok a rast miezd, ku ktorému došlo v období od neplatného skončenia pracovného pomeru do rozhodnutia súdu. Spor sa teda sústredil na otázku, či náhrada mzdy priznávaná z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru môže podliehať valorizácii.

Daňový subjekt si v daňovom konaní uplatnil výdavky na základe faktúr od dodávateľov, ktorých reálne poskytnutie správca dane spochybnil a výdavky neuznal, čo viedlo k vyrubeniu rozdielu dane. Spor vznikol o to, či daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní oprávnenosti týchto výdavkov, pričom namietal, že od neho správne orgány požadovali neprimeraný stupeň dokazovania.