Krajský súd z 20.2.2013 - Zodpovednosť správcu ciest za spôsobenú škodu

Krajský súd v právnej veci o ochranu osobnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu rozhodol, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca je v konaní pasívne legitimovaný.

Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že kameň, ktorý spôsobil smrteľné zranenie bol už spadnutý na vozovku a následkom toho došlo k jeho odrazeniu do výšky čelného skla osobného motorového vozidla a spôsobeniu smrteľného zranenia. Vyšetrovaním polície nebolo zistené zavinenie inej osoby v súvislosti so smrťou nebohej, teda vodič neporušil žiadne povinnosti účastníka cestnej premávky. Mal za zrejmé, že ku škode (smrť dcéry navrhovateľov) došlo v dôsledku závad v zjazdnosti cesty, ktorej správcom je odporca, a teda tento za túto škodu nezodpovedá. Tento záver mal za podporený aj činnosťou, resp. konaním správcu komunikácie(odporcu) v priebehu obdobia po smrteľnej dopravnej nehode v lete 2007, a o počnúc od roku 2008,ktorý okrem iného vykonal geologický prieskum okolitého terénu a začal tento zabezpečovať proti padaniu kameňov, resp. stromov (ochranné siete, iné zábrany).

Okresný súd vyslovil názor, že v danom prípade išlo o závadu v zjazdnosti (spadnutý kameň) a nie o stavebný alebo o dopravno technický stav cesty. Pokiaľ odporca zodpovedá za škodu v zmysle §9a ods. 135/1961 Zb. považoval za zrejmé, že sa dopustil porušenia právnej povinnosti, čí zároveň spôsobil neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov.

Vyslovil, že súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života a zásahom do práva na ochranu osobnosti potom môže byť aj zásah spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením iného člena rodiny. V konaní mal za preukázané, že navrhovatelia s nebohou a jej ďalšími dvoma súrodencami vytvárali úzky kruh rodiny, žili v spoločnej domácnosti, mali dobré vzťahy a boli na seba citovo naviazaní.

Mal preto za samozrejmé, že neočakávaná a náhla smrť dcéry predstavovala pre nich citeľný zásah do sféry ich súkromného a citového života. Dospel k záveru, že navrhovatelia stratou dcéry stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzťahov s ňou a o túto sféru prirodzených vzťahov boli ochudobnení, pričom sa jedná o nenávratný stav a mal za to, že by nepostačovalo iné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu absencie jeho zodpovednosti. Mal za to, že nezodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 9a cestného zákona ani podľa § 415 a nasl. Obč.zák. a že navrhovatelia nepreukázali zavinené porušenie právnej povinnosti.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.