Najvyšší súd SR z 2.2.2016 - Fikcia doručenia pri zasielaní písomnosti do poštového priečinku

Žalovaný podal dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie zmenil. Krajský súd v napadnutom rozhodní uviedol, že rozdiel medzi štandardným spôsobom doručovania zásielky do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a doručovaním zásielky adresátovi, ktorý si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku, je len ten, že pri druhom spôsobe doručovania odpadá povinnosť doručovať a vykonať pokus o doručenie zásielky adresátovi v mieste doručenia a v prípade neúspechu ho vhodným spôsobom upovedomiť, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Pokiaľ adresát zásielky preukáže, že sa v mieste a čase jej doručovania nezdržiaval, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať. Krajský súd konštatoval, že nakoľko sa žalobca zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, nemohla sa zásielka s prvostupňovým rozhodnutím uložená na pošte považovať za doručenú, nakoľko fikcia doručenia tejto zásielky bola žalobcom vyvrátená. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.