Najvyšší súd SR z 24.10.2018 - Neprimeranosť hodnoty predmetu záložného práva v daňovom konaní

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa v oblasti správy daní rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice, ktorým daňový úrad podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku zriadil záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby (žalobcu), za zdaňovacie obdobie roka 2012 vo výške 62 586,00 Eur, a to hnuteľný majetok vo vlastníctve daňového dlžníka (žalobcu) tak, že označené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 02.05.2016 potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že prvým zo žalobných bodov bolo tvrdenie žalobcu podopreté jeho právnou argumentáciou, podľa obsahu ktorého predmet záložného práva určený v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov nie je určený správne, dostatočne presne a určito. Pôvodnú argumentáciu v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalobca v súvislosti s danou žalobnou námietkou právne modifikoval do tej roviny, že LED obrazovky umiestnené na konkrétne miesto, ktoré sú predmetom zálohu sú z právneho hľadiska reklamnými stavbami v súlade s ustanovením § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.