Najvyšší súd SR z 24.9.2014 - Rozdiel medzi poriadkovou a prekluzívnou lehotou

Krajský súd v Prešove na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia stotožňujúc sa s námietkami žalobcu uviedol, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol vydaný po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty (uvedenej v § 67 ods. 2 ZoP), preto aj všetky vykonané úkony a rozhodnutia vydané po uplynutí tejto lehoty boli nezákonné. Ak zákon ukladá, že správny orgán je povinný začať konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní, je povinnosťou správneho orgánu túto lehotu dodržať. V prípade, že správny orgán nezačal konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní, bol povinný konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku (odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu), pre absenciu príslušného právneho predpisu v zákone o priestupkoch, teda subsidiárne aplikujúc správny poriadok.