Najvyšší súd SR z 27.9.2018 - Zásada objektívnej pravdy pri dokazovaní správcu dane

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného(Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) zo dňa 11. júna 2015, č. 859605/2015, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre tak, že ho potvrdil. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 859605/2015 zo dňa 11.06.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9414401/5/359871/2015 zo dňa 17.02.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 rozdiel v sume 34.003,24 eur. Medzi účastníkmi bola spornou otázka výkladu ust. § 49 ods. 1, 2 zákona v spojení s v ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 pri dodaní fakturovaných služieb (dodávky stavebných prác), resp. tovaru na stavbu „obchodno-administratívne centrum OC xx“ od dodávateľov, D. W. - D. (5 faktúr), xy s.r.o. (3 faktúry) a zy spol. s r.o. (2 faktúry), deklarovaných na faktúrach vystavených za 1. štvrťrok 2012 špecifikovaných v rozhodnutí žalovaného i správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok)