Najvyšší súd SR z 6.10.2015 - Nemožnosť vydania VZN z dôvodu ochrany pred hlukom pri stavebných prácach

Krajský súd vyhovel žalobe podanej okresnou prokuratúrou, ktorá podala protest proti VZN, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných a rekonštrukčných prácach. Predmetné VZN v úvodných ustanovenia obsahuje vymedzenie pojmov ako je „hluk, zvlášť rušivý hluk, zdroj hluku vo vonkajšom prostredí, vonkajšie prostredie, zdroj hluku vnútorné prostredie pri posudzovaní prípustných hodnôt hluku.“ S poukazom na uvedené a predovšetkým s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., krajský súd skonštatoval, že oprávnenie vydať VZN na ochranu pred hlukom bolo zverené výlučne do kompetencie orgánov verejného zdravotníctva taxatívne vymedzených v § 3 zákona č. 355/2007 Z. z. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu.

Predmetné VZN v článku I. definuje pojmy „hluk, zvlášť rušivý hluk, zdroj hluku vo vonkajšom prostredí, vonkajšie prostredie, zdroj hluku vo vnútornom prostredí budov, vnútorné prostredie budov, stavebné, rekonštrukčné a udržiavacie práce, stavba“ s odkazom na Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácii a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“) a na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.