zavedenie nového národného plány obnovy budov s určeným obsahom a novými cieľmi;
zavedenie nového pojmu „budova s nulovými emisiami“ podľa definície v článku 2 odsek 2 smernice 2024/1275;
spresnenie energetickej úrovne minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy, pričom sa nezavádza nová požiadavka, nakoľko požiadavka na nákladovo optimálnu úroveň počas odhadovaného životného cyklu budovy už je definovaná v § 4 ods. 6 platného znenia zákona;
povinnosť využívať potenciál výroby slnečnej energie na základe slnečného žiarenia na mieste. Tiež sa stanovuje termín odkedy je potrebné navrhovať nové budovy tak, aby boli budovami s nulovými emisiami, pričom pre verejné subjekty je stanovený termín od 01.01.2028, pre ostatné subjekty od 01.01.2030;
aplikáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť aj na pamiatkovo chránené budovy, ktorými sa od 29. mája 2026 končí výnimka z postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Minimálne normy požiadavky energetickej hospodárnosti budov sa nebudú uplatňovať na budovy z rezortu obrany, okrem kancelárií a bytov;
povinnosť vo všetkých nových budovách (aj v budovách po ich významnej obnove) inštalovať samoregulačné zariadenia pre každú miestnosť tak, aby mal každý užívateľ možnosť regulácie teploty vnútorného prostredia. Ide o povinnosť, ktorá je už v súčasnom právnom predpise uložená vlastníkovi budovy. Táto povinnosť sa bude týkať nových (a významne obnovených) nebytových budov s nulovými emisiami, najmä administratívnych budov, budov škôl, nemocníc, obchodov, budov pre šport, ktoré musia byť vybavené meracími a riadiacimi zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí. Nová povinnosť sa bude uplatňovať pri návrhu nových budov alebo významne obnovovaných budov s nulovými emisiami od roku 2030;
zavedenie systému pasportov obnovy budovy. Pasport obnovy budovy má byť dokumentom o priebehu hĺbkovej obnovy konkrétnej budovy, ktorý má byť vypracovaný podľa spoločného rámca uvedeného v prílohe VIII smernice. Vyhotoví ho oprávnená osoba a môže sa vyhotoviť spolu s energetickým certifikátom;
povinnosť uvádzať v energetickom certifikáte aj údaj o vypočítanom potenciáli globálneho otepľovania. V návrhu novely sa taktiež upravuje aj obsah údajov uvádzaných v energetickom štítku, pričom je tu požiadavka, aby energetický certifikát sa sprístupňoval aj záujemcovi o kúpu alebo nájom budovy alebo jednotky budovy. Povinnosť mať vystavený energetický štítok sa bude aplikovať, aj v prípade nebytovej budovy, ak táto budova má vydaný energetický certifikát. Umožňuje sa vypracúvať energetický certifikát nie len na celú budovu, ale aj na jednotku budovy.
doplnenie všeobecných povinností vlastníkov budov o povinnosť zabezpečiť budovu vhodným zariadením využívajúcim slnečnú energiu. Týka sa to všetkých druhov budov – bytových budov, vrátane rodinných domov, ako aj nebytových budov, v ktorých sa vnútorné prostredie ovplyvňuje vykurovaním, administratívnych budov, školských budov, budov zdravotníckych zariadení, budov pre obchod alebo šport;
zavedenie novej povinnosti pre vlastníkov nebytových budov s nulovými emisiami – zabezpečiť meracie a riadiace zariadenia na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí a vybavenie budovy automatickým ovládaním zabudovaného osvetlenia v uvedených termínoch;
zabezpečenie infraštruktúry pre elektrické vozidlá a bicykle pre vlastných obyvateľov bytových domov a pre návštevníkov, a to vybaviť nabíjacími bodmi a infraštruktúrou vedenia pre elektrické vozidlá, pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako 5 parkovacích miest, resp. nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami.
vedenie centrálnej evidencie nielen energetických certifikátov budov, ale aj pasportov obnovy budov.

MPK končí: 23.12.2025
Sprievodná dokumentácia

Návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov

Návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov