Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov
Dňa 15.09.2026 NRSR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“). Hlavným účelom Novely je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Novela rozširuje požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, obnoviteľné zdroje energie, nabíjaciu infraštruktúru, energetickú certifikáciu, pasporty obnovy, digitalizáciu údajov a obnovu existujúceho fondu budov.
Novela upravuje najmä:
1. definíciu budovy s nulovými emisiami - ide o budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, ktorej potreba primárnej energie musí byť najmenej o 10 % nižšia ako požadovaná hodnota pre budovu s takmer nulovou potrebou energie. Energia má byť vo vysokej miere zabezpečovaná z obnoviteľných alebo bezuhlíkových zdrojov a budova nemá
2. podmienky nových budov, ktoré budú musieť byť:
- od 1. januára 2028 budovou s nulovými emisiami, ak ju vlastní verejný subjekt,
- od 1. januára 2030 budovou s nulovými emisiami všeobecne.
3. sprísnenie požiadaviek pri obnove existujúcich budov; do konca roku 2029 má hĺbková obnova smerovať k úrovni budovy s takmer nulovou potrebou energie, od 1. januára 2030 už k úrovni budovy s nulovými emisiami. Ak dosiahnutie tejto úrovne nie je technicky a ekonomicky uskutočniteľné, na účely podpory obnovy sa za hĺbkovú obnovu bude považovať aj obnova, ktorou sa dosiahne zníženie potreby primárnej energie aspoň o 60 %.
4. definíciu a obsah národného plánu, ktorý má obsahovať konkrétne ciele pre roky 2030, 2040 a 2050, vrátane harmonogramu obnovy bytových a nebytových budov. Ministerstvo dopravy SR má národný plán predkladať Európskej komisii každých päť rokov, prvýkrát do 1. januára 2027.
Pre bytové budovy sa ustanovuje trajektória smerujúca k zníženiu priemernej potreby primárnej energie celého fondu najmenej:
- o 16 % do roku 2030 oproti roku 2020,
- o 20 až 22 % do roku 2035 oproti roku 2020.
Zároveň sa počíta s tým, že najmenej 55 % zníženia priemernej potreby primárnej energie v období rokov 2030 až 2050 sa dosiahne obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou.
5.nový pasport obnovy budovy - pôjde o digitálny dokument obsahujúci plán hĺbkovej obnovy konkrétnej budovy rozdelený do jednotlivých krokov. Pasport bude vyhotovovať oprávnená osoba po obhliadke budovy. Jeho vyhotovenie je dobrovoľné. Ak sa vydá spolu s energetickým certifikátom, nahradí odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti uvedené v certifikáte.
6. Požiadavky na nabíjaciu infraštruktúru:
- nová nebytová budova alebo významne obnovovaná nebytová budova s viac ako piatimi parkovacími miestami má mať minimálne jeden nabíjací bod na každých 5 parkovacích miest, kabeláž najmenej pre 50 % parkovacích miest, prípravu vedenia pre ostatné miesta, miesta pre bicykle v rozsahu najmenej 15 % priemernej alebo 10 % celkovej užívateľskej kapacity budovy.
- pri novej alebo významne obnovenej bytovej budove s viac ako tromi parkovacími miestami sa požaduje kabeláž minimálne pre 50 % miest a príprava pre ostatné miesta. Nová bytová budova s viac ako tromi miestami musí mať zároveň minimálne jeden nabíjací bod. Novela ustanovuje požiadavku dvoch parkovacích miest pre bicykle na každú bytovú jednotku.
7. povinné využívanie slnečnej energie - nový § 8d zavádza postupný harmonogram využívania zariadení na slnečnú energiu, pokiaľ je ich inštalácia technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľná.
Najvýznamnejšie termíny sú:
- od 1. 1. 2027 nové budovy vo vlastníctve verejného subjektu a nové nebytové budovy nad 250 m²,
- do 31. 12. 2027 existujúce budovy verejného subjektu nad 2 000 m²,
- od 1. 1. 2028 určené významne obnovované nebytové budovy nad 500 m²,
- do 31. 12. 2028 existujúce verejné budovy nad 750 m²,
- od 1. 1. 2030 nové bytové budovy a nové zastrešené parkoviská pre viac ako dve autá v bezprostrednom susedstve budovy,
- do 31. 12. 2030 existujúce budovy verejného subjektu nad 250 m².
8. technické systémy a kvalitu vnútorného prostredia – najmä meracie a riadiace zariadenia na monitorovanie a reguláciu kvality vnútorného vzduchu, automatické ovládanie osvetlenia.
9. digitalizáciu energetických certifikátov - Ministerstvo dopravy SR alebo ním určená právnická osoba bude viesť centrálnu evidenciu energetických certifikátov a pasportov obnovy budov a databázu údajov o energetickej hospodárnosti. Prístup k vybraným údajom majú mať vlastníci, nájomcovia, správcovia a za stanovených podmienok aj finančné inštitúcie a orgány verejnej moci. Listinné energetické certifikáty vydané pred účinnosťou novely zostávajú platné do skončenia ich platnosti alebo do ich nahradenia elektronickým certifikátom.
10. nový systém dotácií poskytovaných Ministerstvom dopravy.
11. zákaz poskytovania finančných stimulov na inštaláciu samostatne stojacich kotlov na fosílne palivá, s výnimkou kotlov vybraných na investíciu pred rokom 2025.
Okrem uvedeného Novela mení a dopĺňa:
- Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike
Prevádzkovateľovi príslušného systému sa dopĺňa povinnosť na požiadanie sprístupniť Ministerstvu dopravy SR údaje potrebné na výkon jeho pôsobnosti. Zároveň bude organizátor krátkodobého trhu s elektrinou povinný umožniť Ministerstvu dopravy SR elektronický prístup k potrebným údajom evidovaným v jeho systéme.
- Zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov
Menia sa najmä pravidlá týkajúce sa odbornej prípravy a vzdelávania správcov. Zároveň sa upravujú ustanovenia o výkone dohľadu nad správcami a zavádzajú sa prechodné ustanovenia na zachovanie odbornej spôsobilosti osôb, ktoré absolvovali odbornú prípravu podľa skorších pravidiel.
Účinnosť: 01.01.2027
Schválené znenie
Sprievodná dokumentácia