Podpora obstarania nájomného bývania

Dňa 16.11.2021 bola v MPK zverejnená novela vyhlášky č. 181/2019 Z. z. o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy a novela zákona č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania.

Zákon o štátnom fonde

Jedným z dôležitých nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe Štátny fond rozvoja bývania (ďalej ako „ŠFRB“) a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby SR.[1] Novelou sa sleduje upraviť niektoré podmienky pre poskytovanie výhodného úveru a zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov zameraných na rozširovanie sektora nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným.

Novelou sa navrhujú tieto zmeny:

1. umožniť vlastníkovi nájomného bytu poskytnúť nájomné bývanie väčšiemu okruhu osôb, ktoré sú napr. nevyhnuté pre zabezpečovanie služieb pre obec vo verejnom záujme (limit príjmu definovaného okruhu oprávnených fyzických osôb sa zvyšuje na 5- násobok životného minima a to najmä pre osoby, ktoré zabezpečujú zdravotnícku starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce),
2. zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov na 1 500 eur/m², čím by sa zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov,
3. optimalizovať náklady pri prestavbe budov na nájomné byty, keďže podľa platnej právnej úpravy je táto požiadavka stanovená na 5 rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby,[2]
4. vytvoriť možnosť navýšenia poskytnutého úveru zo ŠFRB aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory podľa zákona č. 150/2013 Z. z,[3]
5. umožniť žiadateľovi o úver – právnickej osobe preukázať schopnosť splácania úveru aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči ŠFRB,[4]
6. umožniť obstaranie garážového stojiska, ktoré je nielen súčasťou budovy s nájomnými bytmi, ale aj v prípade, že garážové stojisko je samostatným stavebným objektom v bezprostrednej blízkosti bytového domu alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa obstarávajú nájomné byty v prípade, ak nie je vhodné alebo efektívne umiestniť stojisko priamo v rámci budovy bytového domu alebo polyfunkčného domu,
7. zmeniť pojem bytový dom na všeobecný pojem budova a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi (zvyčajne ide o schátrané objekty v mestách, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť),[5]
8. aj v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu nedôjde k navýšeniu dotácie,
9. dopĺňa sa možnosť, kedy ministerstvo rozhodne o neposkytnutí dotácie a vrátení žiadosti žiadateľovi o situáciu, kedy bola na obstaranie nájomného bytu uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie v predchádzajúcom období, od ktorej niektorá zo zmluvných strana odstúpila.[6]

Sprievodná dokumentácia

Vyhláška o výške dotácii

Podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní poskytuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR dotácie na obstaranie nájomného bytu na účel sociálneho bývania, na obstaranie technickej vybavenosti a na odstránenie systémovej poruchy bytového domu. Predmetným zákonom je súčasne ministerstvo splnomocnené upraviť výšku dotácie na jednotlivé účely a súčasne upraviť výšku obstarávacích nákladov na obstaranie nájomného bytu, pričom práve dodržanie stanovenej výšky obstarávacích nákladov je jednou zo základných podmienok pre poskytnutie dotácie na obstaranie nájomného bytu na účel sociálneho bývania.

Novelou vyhlášky sa:

1. upravujú výšky[7]obstarávacích nákladov na obstaranie nájomných bytov a výška dotácie na obstaranie nájomného bytu stavebnou úpravou v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva, v nadväznosti na zvýšené náklady na realizáciu stavieb súvisiace s vývojom cien stavebných prác a stavebných materiálov spotrebovaných v stavebníctve,
2. spresňujú podmienky pre obstaranie výťahu, vegetačnej strechy a podporu elektromobility,[8] ak žiadateľ považuje za vhodné a potrebné obstarať tieto prvky spolu s nájomnými bytmi,
3. dopĺňa nové ustanovenie, ktoré upravuje náklady, ktoré sa nezahŕňajú do obstarávacích nákladov na obstaranie nebytového priestoru, ktorý vznikne ako verejne dostupný priestor vybudovaný na streche objektu, v ktorom je umiestnené garážové stojisko,
4. upravujú podmienky pre zvýšenie limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu, ak sa v bytovom dome, resp. polyfunkčnom dome obstaráva výťah alebo vegetačná strecha (navrhuje sa podporiť obstaranie výťahu v bytovom dome s viac ako 12 bytmi),[9]
5. zavádza požiadavka na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zvýšením limitu obstarávacieho nákladu, ak sa na bytovom dome alebo polyfunkčnom dome realizuje nepochôdzna zelená strecha,
6. zvyšuje limit len pre bytový dom alebo polyfunkčný dom s najmenej štyrmi nadzemnými podlažiami, ktorý sa nachádza v meste, keďže zámerom je zlepšenie mikroklímy, optimalizácia zadržiavania a následného využitia dažďovej vody a zvýšenie podielu zelene, čím sa prispeje k zlepšeniu životného prostredia v urbanizovanom prostredí,
7. upravujú výšky obstarávacích nákladov v nadväznosti na vývoj cien stavebných prác a stavebných materiálov a výrobkov použitých v procese výstavby, ktoré majú vplyv na zvýšenie nákladov na realizáciu stavieb.

Sprievodná dokumentácia
MPK oboch predpisov do: 25.11.2021

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Prostredníctvom týchto nástrojov štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

[2] V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy...) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu.

[3] V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným navýšením úveru zo ŠFRB, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu (predmetné zvýšenie úveru  je možné uplatniť aj v iných účeloch, pričom podrobnosti pre navýšenie úveru špecifikuje zmluva o poskytnutí podpory).

[4] Z aplikačnej praxe vyplynulo, že povinnosť vinkulácie 24 mesačných splátok úveru môže byť pre novovzniknutú právnickú osobu ťažko splniteľná, keďže takáto spoločnosť bez činnosti v období pred podaním žiadosti nevie dostatočne preukázať schopnosť platenia splátok a úrokov z požadovaného úveru

[5] Umožniť poskytnúť podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva.

[6] Ustanovenie má zamedziť špekulatívnemu odstupovaniu od zmluvy zo strany žiadateľa a opakovanému podávaniu žiadosti v nasledujúcom roku.

[7] Pri stanovení výšky dotácie sa vychádza z indexov cien stavebných prác a nákupných cien materiálov a výrobkov použitých v procese výstavby, ktoré zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky.

[8] Ustanovuje sa výška dotácie, ak je odstavná plocha alebo garážové stojisko vybavené infraštruktúrou na podporu elektromobility v súlade so zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.

[9] Dôvodom zvýšenia podpory v prípade obstarania výťahu v bytovom dome, ktorý má menej ako štyri podlažia a podľa technickej normy nemusí byť vybavený výťahom, je vysoký podiel nákladov na obstaranie výťahu na celkových nákladoch na obstaranie bytového domu v porovnaní s viacpodlažnými domami.