Povinnosť bezplatnej prepravy cestujúcich vs. ušlý zisk dopravcu

Súkromné podniky komerčne poskytujú pravidelné služby v cestnej autobusovej doprave. Spoločnosti podali žiadosť o náhradu za ušlý zisk, ktorý im vznikol v dôsledku vnútroštátnej povinnosti prepravovať v rámci poskytovania pravidelnej komerčnej dopravy určité kategórie cestujúcich bezplatne bez náhrady (napr. deti, osoby ŤZP).

Spoločnosti neuzavreli zmluvu o poskytovaní služieb vo verejnom záujme s príslušným orgánom, ale prevádzkujú komerčné linky.

Prejudiciálne otázky zneli nasledovne:
„Má sa prípad, keď sa všetkým súkromnoprávnym podnikom, ktoré v tuzemsku komerčne prevádzkujú pravidelnú cestnú, vodnú a železničnú osobnú dopravu, uloží rovnaká povinnosť, aby určitú skupinu cestujúcich (deti v predškolskom veku, zdravotne postihnuté osoby do dovŕšenia 16. roku veku, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím od dovŕšenia 16. roku veku, osoby so závažným zrakovým postihnutím, sprievod osoby s ťažkým alebo závažným zrakovým postihnutím, ako aj vodiaceho, resp. asistenčného psa zdravotne postihnutej osoby) prepravovali bezplatne, považovať za uloženie povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme v zmysle článku 2 písm. e) a článku 3 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007?

Ak ide o povinnosť poskytovať služby vo verejnom záujme v zmysle nariadenia č. 1370/2007: Má podľa článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 1370/2007 členský štát právo vnútroštátnym zákonom vylúčiť vyplácanie náhrady dopravcom za plnenie tejto povinnosti?