Ústavný súd SR z 22.1.2014 - K možnostiam obcí stanovovať sadzbu daní z nehnuteľností

Navrhovatelia namietali:

a) že zákonodarca splnomocnil obce ako správcov miestnych daní prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení podľa miestnych podmienok znižovať alebo zvyšovať zákonom ustanovenú základnú ročnú sadzbu dane z pozemkov, a to aj rozdielne pre jednotlivé druhy pozemkov (§ 8 ods. 2 zákona o miestnych daniach) a taktiež podľa miestnych podmienok znižovať alebo zvyšovať zákonom ustanovenú základnú ročnú sadzbu dane zo stavieb, a to aj rozdielne pre jednotlivé druhy stavieb (§ 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach), pričom v oboch prípadoch „opomenul“ ustanoviť maximálnu výšku ročnej sadzbu týchto daní, čo je podľa ich názoru neprípustné a zakladá nesúlad príslušných ustanovení zákona o miestnych daniach s označenými ustanoveniami ústavy,

b) že v súvislosti so splnomocnením pre obce ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zníženie alebo oslobodenie od dane z pozemkov zákonodarca z ústavného hľadiska neakceptovateľným spôsobom znevýhodnil skupinu samostatne hospodáriacich roľníkov vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu ako svoju hlavnú činnosť v zastavanej časti obce.