Ústavný súd SR z 8.10.1997 - Uznesenia o ústavných sťažnostiach

Ústavnou sťažnosťou sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom by rozhodol, že uznesením Obecného zastupiteľstva došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov upraveného v čl. 20 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a taktiež čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadali tiež, aby ústavný súd v náleze rozhodol aj o tom, že uznesenie obecného zastupiteľstva sa zrušuje. Sťažovatelia odôvodnili svoju sťažnosť tým, že hoci rodinný dom v obci postavili v súlade so zoznamom pozemkov určených na výstavbu rodinných domov v kat. území obce, obec dosiaľ nevybudovala k postavenému domu prístupovú komunikáciu. Len z týchto dôvodov nebolo uskutočnené kolaudačné konanie, čo bránilo sťažovateľom dom riadne užívať. K výstavbe prístupovej komunikácie (cesty) k domu sťažovateľov nedošlo preto, lebo obecné zastupiteľstvo obce rozhodlo uznesením o spätnom predaji vykúpených pozemkov pôvodným vlastníkom, a to aj tých pozemkov, ktoré mali slúžiť na výstavbu prístupovej komunikácie v tom čase k už postavenému domu sťažovateľov. Podľa sťažovateľov uvedeným uznesením boli porušené čl. 20 ods. 1, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 4 ústavy.

Ústavný súd zistil, že uznesenie obecného zastupiteľstva v obci z hľadiska jeho formy ani obsahu nie je rozhodnutím, ktoré by rušilo, menilo tie ústavné práva sťažovateľov alebo im bránilo v ich uskutočňovaní, ktoré v sťažnosti namietali. Toto rozhodnutie teda nemalo skutkové znaky rozhodnutia, ktoré môže byť predmetom konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a podľa ustanovenia § 49 až 58 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Neexistencia priamej príčinnej súvislosti porušenia namietaných ústavných práv sťažovateľov s uznesením obecného zastupiteľstva v obci je zrejmá aj z toho, že jeho zrušenie by nemohlo vyvolať iný právny stav, než ktorý existoval aj pred jeho prijatím. Z týchto dôvodov ústavný súd nemohol ústavnú sťažnosť meritórne rozhodnúť, preto ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.